Červené víno pod mikroskopom

Štúdie z rôznych častí sveta a s rôznymi skupinami obyvateľov dokazujú, že konzumácia 1-2 pohárov vína denne znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Tento fakt dokazuje aj výskum, v ktorom vedci dokázali, že pitie vína v správnej miere redukuje riziko srdcových chorôb a udržuje činnosť srdca zdravšom rytme. Víno tiež zvyšuje úroveň HDL, a tým znižuje riziko srdcových ochorení. Spolu so zlepšením variability srdcovej frekvencie to môže byť jedným z dôvodov, prečo pitie vína znižuje riziko srdcových ochorení a úmrtí spôsobených zlyhaním srdca.

Bola vykonaná štúdia na 102 ženách vo veku do 75 rokov, ktoré prežili infarkt alebo operáciu odstránenia zablokovanej srdcovej tepny. Počas rekonvalescencie boli účastníčky požiadané, aby si zapisovali, koľko a aký druh alkoholu spotrebujú. O rok neskôr dali vedci ženám prístroj na meranie srdcovej činnosti. Mal merať srdcovú aktivitu 24 hodín počas normálnych denných aktivít. Štúdia ukázala, že variabilita srdcovej frekvencie bola najvyššia u žien, ktoré pili minimálne pol pohára vína denne a najnižšia u žien, ktoré nepili žiadny alkohol. 

 Víno a rakovina

Víno môže mať pozitívny vplyv aj ako prevencia vzniku rakoviny. Primeraná konzumácia vína znižuje riziko adenokarcinómu pažeráka a rakoviny prostaty. Niektoré štúdie zhromaždili dôkazy o tom, že mierna konzumácia vína môže pomôcť oddialiť nástup Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie.

S Alzheimerovou chorobou sa spájajú dva proteíny známe ako beta-amyloidné bielkoviny. Sú to dlhé proteínové vlákna, ktoré majú tendenciu sa zhlukovať a zabíjať okolité mozgové bunky. Výskumníci z University of California, Los Angeles, a Mt. Sinai School of Medicine v New Yorku zistili, že polyfenoly z hroznových semien blokujú zhlukovanie týchto proteínových vlákien. Ak sa beta-amyloidné bielkoviny nebudú zhlukovať, nebudú sa vytvárať toxické zhluky a preto nebude v tele žiadna toxicita. Výskum týmto dokázal, že podávanie polyfenolických zlúčenín pacientom s Alzheimerovou chorobou môže blokovať rozvoj toxických zhlukov a môže zabrániť rozvoju ochorenia a zmierniť príznaky u pacientov, ktorí už trpia týmto ochorením.

Vedci vo Švédsku tiež zistili, že pitie v priemere 5 až 10 pohárov vína týždenne môže znížiť konzumentovi riziko vzniku reumatoidnej artritídy až o 50 percent v porovnaní s nepijúcimi. Iné štúdie ukázali, že rozumné pitie vína je spojené so zvýšenou hustotou kostí u starších žien a znižuje u nich riziko vzniku osteoporózy 

Chráni červené víno pred poškodzovaním DNA?

Polyfenolické a alkoholové zložky vína chránia ľudské lymfocyty proti reaktívnym formám kyslíka – proti peroxidu vodíka a tiež proti γ-žiareniu (gama žiareniu).

Alkoholové a polyfenolické zložky vína boli testovanako ako látky ochraňujúce DNA pred škodlivým a cytotoxickým účinkom peroxidu vodíka a γ-žiarenia in vitro. Testovanými zložkami vína boli etanol, glycerol a zmes polyfenolických zlúčenín ktorá obsahovala katechín, kyselinu kávovú a kyselinu vínnu. Zložky boli riedené na 2,5% alebo 10% z celkovej koncentrácie zložiek v bežných bielych vínach. Tieto komponenty boli testované samostatne a tiež v kombinácii. Štandardom bolo biele víno, ktoré bolo zbavené polyfenolov. Vplyv zložiek vína bol testovaný na ľudských lymfocytoch, v krvnej plazme a v celej krvi na peroxid vodíka a γ - žiarenie. Test bol vykonaný na štyroch zdravých dobrovoľníkoch mužského pohlavia vo veku 21 až 23 rokov. Boli prijatí na základe ich odpovedí na celkový zdravotný stav, životný štýl a spotrebu etanolu. Tí adepti, ktorí dopĺňali svoju stravu o antioxidačné vitamíny a/alebo multi-vitamíny a/alebo fajčili a/alebo pili viac ako bolo povolené z hľadiska štúdie, boli z testu vylúčení.

Získané výsledky ukázali, že etanol, glycerol, zmes kyseliny kávovej a katechínu a zmes všetkých zložiek v porovnaní s bielym vínom zbaveným polyfenolov, významne znížili poškodzujúce účinky peroxidu vodíka a γ – žiarenia na DNA. Najsilnejší ochranný účinok proti poškodeniam DNA γ - žiarením bol pozorovaný v zmesi kyseliny kávovej s katechínmi 30 percentný účinok a v zmesi všetkých zložiek 32 percentný. Ďalej bol zistený najsilnejší ochranný účinok proti poškodeniu DNA peroxidom vodíka v zmesi kyseliny kávovej s katechínmi 24%, v zmesi všetkých zložiek 25% a v etanole 18%. Ich výsledky teda dokazujú, že hlavné polyfenolycké a alkoholové zložky vína v primeranom množstve môžu znížiť poškodzovanie DNA účinkom peroxidu vodíka a ionizujúceho žiarenia v systéme in vitro.

Účinky polyfenolov na zdravie závisia od spotrebovaného množstva a od ich biologickej dostupnosti.

Fľaša červeného vína obsahuje okolo 1,8 g polyfenolov/ l vína, zatiaľ čo fľaša bieleho vína obsahuje len 0,2-0,3 g polyfenolov/ l vína. Červené víno má vyšší obsah polyfenolov uvoľňovaných z hroznovej šupky a semien. Extrakt polyfenolov z červených vín bol testovaný na zvieratách. Bolo zistené, že zabraňoval vzniku kardiovaskulárnych porúch a rakoviny. Test spočíval v prídavku resveratrolu (14 mg/kg telesnej hmotnosti) do pitnej vody morčiat. Po 16 dňoch sa zistilo, že morčatám sa zrýchlilo zneškodňovanie voľných radikálov v srdcovom svale.