Boj s rakovinou a psychosociálna opora

Pocient s rakovinou nečelí len závažnému nádorovému ochoreniu. Trápi ho prípadná telesná zmena vzhľadu spôsobená (možným) chirurgickým zákrokom, strach zo straty, depresie, obavy o vlastný život a tiež strach o budúcnosť rodiny.

Vďaka súčasným možnostiam modernej diagnostiky sa čoraz častejšie darí odhaľovať rakovinu v skorých štádiách. Tým dochádza k tomu, že výraznejšie somatické ťažkosti nastupujú až so začatím liečby. V prvých okamihoch po oznámení diagnózy sa objavuje predovšetkým psychický stres, ktorý je potrebné zvládnuť.

Pomoc blízkych

Vzájomná pomoc pri prekonávaní krízy je veľmi dôležitá, pretože samota často pôsobí väčšiu bolesť ako samotné fyzické utrpenie. Vo vyrovnávaní sa s príchodom závažného ochorenia akým rakovina bezpochyby je, hrá nezastupiteľnú úlohu rodina. Na tú sa chorý často obracia aj v prípade, že vzťahy s rodinnými príslušníkmi nie sú práve ideálne.

Po rodine nasledujú priatelia, kolegovia v práci, spolubývajúci a podobne. Zmyslom vzájomnej pomoci je vytvorenie akceptujúceho a nestresujúceho prostredie, v ktorom človek chorý na rakovinu môže uspokojiť potrebu byť vypočutý a pochopený, v ktorom zažije empatiu a tiež účasť svojich blízkych na chorobe.

Rodina zvyčajne poskytuje každému členovi uspokojenie potreby kladných emocionálnych väzieb, uspokojenie túžby po stabilite, po zainteresovanosti druhých na osobných záujmoch a osobných problémoch.

Úloha lekára

Lekárska starostlivosť o onkologických pacientov sleduje cieľ spočívajúci v podpore chorého. Lekár im pomáha zvládať duševné, sociálne a somatické následky terapie. Psychosociálna starostlivost spočíva vo vybudovaní dôverného vzťahu medzi lekárom a pacientom, v sprostredkovaní informácií o ochorení, liečbe a možnostiach pomoci.

Cieľom psychologického prístupu lekára je porozumieť individualite pacienta, správať sa k nemu tak, aby sa cítil bezpečne. Umožňuje to empatia a prejavy osobného záujmu lekára o to, čo pacient prežíva.