O rakovine a falošnej nádeji

Osobnosti a ich príbehy s rakovinou

Steve Jobs

V roku 2003 diagnostikovali Steve Jobsovi rakovinu pankreasu, on však odmietol chirurgický zákrok, ktorý patrí k štandartným liečebným postupom a rozhodol sa vyskúšať alternatívne spôsoby liečby. „V žiadnom prípade som nechcel, aby ma rezali a otvárali moje telo, rozhodol som sa preto vyskúšať zopár iných vecí, o ktorých som si myslel, že by mohli fungovať“.

Medzi tieto „iné veci“ patrilo konzumovanie veľkého množstva surových zeleninových a ovocných štiav, vegánska diéta, hydroterapia, akupunktúra a liečba bylinkami. Keď po 9 mesiacoch zistil, že alternatívne spôsoby liečby nepomáhajú, rozhodol sa predsa len podstúpiť operáciu. Stratil však čas, ktorý mohol byť pre vyliečenie jeho ochorenia kľúčový.

Rakovina sa za ten čas rozšírila a zasiahla aj jeho pečeň (ktorú bolo potrebné transplantovať). Autor Jobsovej biografie Walter Isaacson sa k tomu neskôr vyjadril: „Viackrát sme sa o tom rozprávali, Steve považoval za dôležité povedať, ako veľmi svoje rozhodnutie ľutuje. Cítil, že mal podstúpiť operáciu skôr.“ Aj keď neskôr Steve Jobs podstúpil rôzne druhy najmodernejších liečebných metód, v roku 2011 svojmu ochoreniu podľahol.

Príbeh Deža Ursinyho

V roku 1989 mu diagnostikovali rakovinu ústnej dutiny. Najprv sa podrobil operácii a chemoterapii, neskôr sa však rozhodol klasickú terapiu prerušiť a vybral sa cestou alternatívnych spôsobov liečby. V jeho prípade to bola predovšetkým makrobiotická strava, dlhodobé hladovanie, ale aj celková zmena životného štýlu.

Inšpirovaný vlastnou skúsenosťou sa rozhodol o alternatívnych spôsoboch liečenia rakoviny natočiť dokumentárny film s názvom „O rakovine a nádejí“.  Rozhodnutie spoľahnúť sa výlučne na alternatívne spôsoby liečby nezmenil ani keď sa u neho v roku 1994 objavila recidíva ochorenia.

Pavel Daněk, ktorý s polu s Dežom Ursinym nahrával a produkoval viacero albumov, sa k tomu vyjadril v knihe Mariana Jaslovského Pevniny a vrchy: „Jeho zdravotný stav sa veľmi rýchlo zhoršoval, ale s obrovskou silou vyskúšal všetky možnosti okrem jednej jedinej – odmietol sa dať liečiť medicínsky, podstúpiť operáciu, ožarovanie a tak ďalej. Vyskúšal všetko – bol na Filipínach, v Bulharsku, navštívil všetkých prírodných liečiteľov, podstúpil 40 dňovú hladovku.“ Napriek všetkým návštevám liečiteľov a pokusom o alternatívne spôsoby terapie, v roku 1995 Dežo Ursiny rakovine podľahol.

Nesprávne rozhodnutia?

Dnes nedokážeme povedať, ako by to dopadlo, keby sa Steve Jobs nechal operovať hneď po tom, ako mu diagnostikovali rakovinu, ani to ako by sa veci vyvíjali keby Dežo Ursiny neodmietol klasickú liečbu a nezveril svoj život plne do rúk rôznych alternatívnych postupov. Vieme však, že ani jednému alternatívna medicína život zachrániť nedokázala. Ursinyho žena, lekárka, k tomu povedala: „Je mi to hrozne ľúto, lebo ešte dnes mohol žiť".

Dôvody prečo sa ľudia rozhodnú v prípade tak závažného ochorenia, akým je rakovina, odmietnuť postupy klasickej medicíny bývajú rôzne. V prípade Steve Jobsa a Deža Ursinyho možno vystopovať spoločný menovateľ – akýsi druh hrdosti, nechuť zverovať svoj osud do rúk autorít v bielych plášťoch, snaha mať svoj život vždy pod vlastnou kontrolou a ochota skúšať nepreskúmané a netradičné postupy. Rovnaké črty povahy, ktoré obom pomohli stať sa jedinečnými vo svojich oboroch, v prípade ich liečby zrejme zapôsobili kontraproduktívne.

Bez vedeckých dôkazov

Onkologickí pacienti patria vo všeobecnosti k veľmi zraniteľnej skupine. Strach zo smrti, z postupného umierania, ale aj náročnej a vyčerpávajúcej liečby, ktorá zahŕňa operácie, ožarovanie, chemoterapiu a iné invazívne metódy sa pre niektorých môžu stať dôvodom, že uveria sľubom o zázračne pôsobiacich liečiteľských metódach. Zúfalí ľudia robia zúfalé činy a kritické myslenie v takej situácii prestáva fungovať.

Zoznam alternatívnych spôsobov liečby rakoviny, s ktorými sa môže človek stretnúť, je dlhý. Okrem iného zahŕňa šamanské a liečiteľske praktiky rozmanitých kultúr sveta, rôznorodé stravovacie systémy, používanie výživových doplnkov, očistné kúry, práce s energiami, autogénny tréning, masáže, aromaterapiu, bylinkové kúry, homeopatiu, akupunktúru, ale napríklad aj jedenie vysokých množstiev sódy bikarbóny.

Napriek rôznorodosti tejto zmesi liečebných praktík, všetky majú niečo spoločné – neexistenciu konvenčných vedeckých štúdií, ktoré by dokazovali ich účinnosť. Niektoré druhy alternatívnej liečby neboli nikdy podrobené vedeckému skúmaniu, v iných prípadoch vedecké štúdie dostatočne preukázali ich neúčinnosť, či dokonca škodlivosť.  R. Barker Bausell vo svojej knihe Snake Oil Science: The Truth about Complementary and Alternative Medicne hodnotil desiatky publikácií z oboru alternatívnej medicíny a svoj výskum uzavrel slovami: “Neexistujú žiadne spoľahlivé vedecké dôkazy o tom, že by niektorá z foriem alternatívnej medicíny, v liečbe chorôb či ich prejavov, prinášala lepšie výsledky ako placebo.”

Biznis s ľudským nešťastím

Nie je ničím výnimočným aj u nás naraziť na verejné zbierky pre ťažko chorých pacientov, ktorí sa rozhodli vo svojom zúfalstve hľadať v odľahlých kútoch sveta doktorov alebo liečiteľov, ktorí ponúkajú východisko z beznádejnej situácie. Obľúbenou destináciou je napríklad Mexiko, kde nachádzajú svoje útočisko propagátori liečebných postupov, ktoré neprešli overovacím procesom v USA. Môžete tu nájsť viacero kliník, ako napríklad inštitút Gersonovej terapie, ktorý zanemalé finančné čiastky ponúka zázračnú liečbu v podobe pitia surových štiav a bylinkových čajov. Netreba však cestovať až tak ďaleko – pobočka tohto inštitútu sa nachádza aj neďaleko od slovenských hraníc v Maďarsku.

Tieto zúfalé činy sú niekedy ospravedlňované argumentom, že vďaka nim pacienti nestrácajú do posledného okamihu nádej a ich blízki majú istotu, že vyskúšali všetky dostupné možnosti liečby. Na druhej strane existuje prístup, ktorý zdôrazňuje, že poznať a prijať realitu je pre nevyliečiteľne chorých pacientov a ich blízkych oveľa lepší spôsob ako sa vyrovnať so situáciou. Stráviť posledné chvíle v pokojnom a známom prostredí, so svojou rodinou, môcť zariadiť všetko potrebné a nakoniec sa dôstojne rozlúčiť, je zrejme lepší spôsob vyrovnania so smrťou, ako zoslabnutí s podlomeným zdravím za posledné peniaze cestovať do neznámeho prostredia, za neznámymi ľuďmi, v nádeji na akúsi zázračnú liečbu.

Medzi alternatívnou a klasickou medicínou

Pri skúmaní rozdielov medzi klasickou a alternatívnou medicínou je dobré uvedomiť si jeden fakt – klasická medicína neodmieta žiadnu liečebnú metódu, ktorej efektívnosť sa dá vedecky overiť a potvrdiť vierohodnými štúdiami. Nie je nezvyčajné, že sa postup, ktorý bol spočiatku „alternatívnym“ stal neskôr súčasťou štandardnej medicínskej liečby.

Jedným z posledných príkladov môžu byť liečebné účinky vitamínu C. Liečba vysokými dávkami vitamínu C je metóda, ktorú propagovali aj priaznivci alternatívnych spôsobov liečby. Keď sa niektoré účinky tejto terapie potvrdili v klinických štúdiách, ukázalo sa, že terapiu nemajú problém akceptovať ani zástupcovia oficiálnej lekárskej vedy a v súčasnosti prebieha jejzavádzanie do medicínskej praxe. Namiesto senzačných informácii o zázračnom všelieku (ako to podávali niektorí ľudoví liečitelia) však lekári vďaka uskutočneným výskumom vedia, v akých prípadoch má zmysel terapiu použiť a aké výsledky od toho možno očakávať.

Určite nie je správne apriori odsúdiť každú liečebnú metódu, ktorá ešte nebola dostatočne preskúmaná. Rozumný lekár nemá dôvod odrádzať pacienta od alternatívnych foriem terapie za predpokladu, že nie sú v rozpore s vedecky overenými metódami a nepredstavujú drastické zásahy, ktoré ohrozujú pacientovo zdravie. Všetko čo dokáže zlepšiť psychickú pohodu ťažko chorého pacienta je vítanou súčasťou liečby, aj keby malo ísť o placebo v podobe homeopatika, bylinkového čaju alebo energie čchi. Vážnym problémom však môže byť, ak alternatívny liečiteľ odrádza pacienta od preukázateľne fungujúcich liečebných metód klasickej medicíny.

Každý etický lekár a terapeut by sa mal z pochopiteľných dôvodov v prvom rade spoliehať na vedecky overené spôsoby liečby. V prípade vážnych ochorení, na ktoré moderná medicína nepozná účinnú liečbu, prichádza do úvahy vyskúšanie experimentálnych metód. Tie však musia byť pacientovi poctivo objasnené vrátane faktu, že sa jedná o málo preskúmané metódy, s otáznym výsledkom.

Autor: Matúš Ritomský. Prebraté z http://www.ritomsky.sk/o-rakovine-a-falosnej-nadeji/. Ďakujeme p. Ritomskému za možnosť publikovania na našom portály.