MENU

Vplyv látok v potravinách živočíšneho pôvodu na rozvoj rakoviny

medicc
Štúdie potvrdzujú, že existuje priamy vzťah medzi stravou, životným štýlom a rizikom vzniku rakoviny.

Identifikácia rizikových faktorov má zásadný význam pre zníženie úmrtnosti na rakovinu. Pri štúdiu faktorov, ktoré prispievajú k vzniku bolo zistené, že genetické vplyvy sa podieľajú iba z 5-10%, zatiaľ čo faktory životného prostredia z 90-95%. Strava predstavuje najvyššie riziko vzniku rakoviny, podieľa sa z 30 až 35% zo všetkých faktorov životného prostredia. Obezita sa podieľa na vzniku rakoviny z 10-20%.

 

Rakovina a rozdelenie nádorov

 

Nádory sa rozdeľujú na nezhubné (benígne) a zhubné (malígne). Nezhubný nádor má pomalý lokálny rast a vytvára útvar, ktorý je ohraničený od okolitých tkanív. Aj benígny nádor však môže ohrozovať pacientov život, lebo tlak, ktorý vytvára na okolité orgány, môže sťažovať ich výživu a smerovať tak až k odumretiu tkaniva.

jedenie

Niektoré benígne nádory sa môžu po čase zmeniť v malígne. Zhubný nádor (rakovina) je množstvo patologicky premenených buniek, ktoré sa vymkli regulačným mechanizmom organizmu. Dochádza k nekontrolovateľnému deleniu buniek, ktoré pri svojom raste prestupujú do okolitého tkaniva. Pre vznik nádoru je teda typická strata kontroly delenia a porucha diferenciácie buniek. Ak nie je nádor zistený včas a nelieči sa, spôsobuje smrť.

 

Rakovina pľúc je najčastejšie nádorové ochorenie po celom svete, nasleduje rakovina prostaty u mužov a rakovina prsníka u žien. Štvrtý najčastejší typ rakoviny je kolorektálny karcinóm. V rozvoji rakoviny hrubého čreva hrajú rolu faktory životného prostredia, najmä strava.

 

Ryby a morské plody

 

Vplyvom priemyselných činností boli vyrobené látky, ktoré pretrvávajú v životnom prostredí. Niektoré z nich sú škodlivé pre ekosystémy a ľudské zdravie, pretože sa tieto látky akumulujú vo zvieracích tkanivách. Koncentrujú sa na vrchole potravinového reťazca.

 

Ryby a morské plody sú nielen bioakumulátory s najvyšším potenciálom prenášať reziduá z vody na človeka, ale taktiež aj špeciálnymi nosičmi potrebných živín.

 

Skupina morských živočíšnych produktov je cenená pre svoj obsah bielkovín s vysokou biologickou hodnotou, nízky obsah nasýteného tuku, prítomnosť niektorých dôležitých minerálnych látok a vitamínov.

ryba2

Morské potraviny predstavujú veľmi dôležitý zdroj vitamínov D1 a D2, ktoré sú nevyhnutné pre správnu mineralizáciu kostí. Ryby predstavujú snáď najdôležitejší jedinečný zdroj polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), obsahujú hlavne kyselinu eikosapentaenovú a dokosahexaenovú, ktoré sú dôležité pre ľudské zdravie.

 

Ak je príjem rýb veľmi častý, zvyšuje sa riziko nepriaznivého vplyvu na ľudské zdravie. Morské a sladkovodné ryby sú kvôli prítomnosti znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí významným zdrojom niektorých toxických látok, ktoré sú hromadené v tele rýb.

  

Ryby a škodlivé látky

 

Ryby môžu obsahovať škodlivé látky, vrátane endokrinných disruptorov s estrogénové aktivitou, ako sú zvyšky chlóru, alebo polychlórované bifenyly (PCB). Ryby bioakumulují metylortuť (MeHg) organické halogénové zlúčeniny (OHP), ktorými sú perzistentné, bioakumulatívne či toxické látky. Organické halogénové látky sú stále a majú tendenciu akumulovať sa v organizmoch. Radia sa teda k trvalým organickým látkam. V značnej časti takto stálych zlúčenín figurujú halogény chlór, bróm a flór.

 

Perzistentné organické polutanty (POP) sú veľká skupina látok, ktoré sú charakterizované ako vysoko lipofilné, odolné voči degradácii a majú nízku rozpustnosť vo vode. Medzi POP patria polychlórované bifenyly a chlórované pesticídy. Existuje mnoho štúdií in vitro, ktoré označujú toxický potenciál týchto látok.

 

Štúdie preukazujú výskyt širokej škály environmentálnych kontaminantov a dlhodobé pretrvávanie týchto zlúčenín v organizme rýb. To je zrejmé z aktuálne zisteného výskytu skôr používaných látok (polybrómované bifenyly, polychlórované naftalény a PCB) a kovov, ako aj nedávno zavedených chemických látok (polybrómované difenylétery a perfluorované zlúčeniny).

ryba3

Ryby sú hlavným zdrojom škodlivín pre človeka, môžu obsahovať napríklad metylortuť, polychlórované bifenyly, dioxíny, organochlórové pesticídy a iné kontaminanty zo životného prostredia. Zdravotné riziká spojené s konzumáciou kontaminovaných rýb môžu byť spôsobená na jednej strane karcinogénnymi kontaminantami (napr. PCB a dioxíny) a na strane druhej toxikologickými vlastnosťami niektorých ťažkých kovov (napr. arzénu, ortuti a kadmia).

 

Sladkovodné ryby

 

Niektoré sladkovodné ryby vykazujú vyššie priemerné koncentrácie perzistentných látok ako morské ryby a kôrovce, ale miera kontaminácie môže byť veľmi odlišná v závislosti na mieste ich výskytu. Miesto, z ktorého ryba pochádza, má väčší vplyv na kontaminačné zaťaženie ako druh alebo veľkosť ryby. Vnútrozemské vodné cesty, a to najmä tie v blízkosti bývalých priemyselných oblastí, sú náchylné na zvýšené znečistenie.

 

Pravidelná konzumácia rýb z neudržiavaných vodných ciest, najmä tých, nachádzajúcich sa v oblastiach s bohatou priemyselnou históriou, môže predstavovať veľké riziko pre zdravie, môže spôsobovať vznik niektorých druhov rakoviny.

 

V rámci európskych krajín boli najvýznamnejšími kontaminantami ťažké kovy, PCB, PCDD / PCDF. Pri porovnaní rôznych druhov morských rýb bola najvyššia koncentrácia kontaminantov zistená u sardiniek. Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EFSA) vykonávala v roku 2005 hodnotenie rizík PCB v potravinách a zistila, že pečeň a štítna žľaza sú najviac citlivé tkanivo na toxické účinky týchto látok.

 

Veľa zdrojov umelo syntetizovaných toxických látok bolo odstránených v minulých desaťročiach, avšak ich výskyt v životnom prostredí zostáva stále veľkým problémom. Viac ako 95% týchto látok človek prijíma potravou a vzhľadom na ich vysoko lipofilnú povahu vstupujú do ľudského tela spolu s tukom z potravy.

  • Zdroj informácií: ANAND P., KUNNUMAKARA A.B., SUNDARAM CH., HARIKUMAR K.B., THARAKAN S.T., LAI O.S., SUNG B., AGGARWAL B.B. (2008). Cancer is a preventable disease that requires major lifestyle changes. Pharmaceutical Research, 25(9): 2097-2116. BANDERA E.V., KRUSHI L.H., MOORE D.F., GIFKINS D.M., MCCULLOUGH M.L. (2007). Consumption of animal foods and endometrial cancer risk: a systematic literature review and meta-analysis. Cancer Causes & Control, 18(9): 967-988. BASTIDE N.M., PIERRE F.H.F., CORPET D.E. (2011). Heme iron from meat and risk of colorectal cancer: a meta-analysis and a review of the mechanisms involved. Cancer Prevention Research, 4(2): 177-184. BOADA L.D., SANGIL M., ÁLVAREZ-LEÓN E.E., HERNÁNDEZ-RODRÍGUEZ G.H., HENRÍQUEZ-HERNÁNDEZ L.A., CAMACHO M., ZUMBADO M., SERRA-MAJEM L., LUZARDO O.P. (2014). Consumption of foods of animal origin as determinant of contamination by organochlorine pesticides and polychlorobiphenyls: results from a population-based study in Spain. Chemosphere, 114: 121-128. CANO-SANCHO G., SIOEN I., VANDERMEERSCH G., JACOBS S., ROBBENS J., NADAL M., DOMINGO J.L. (2015). Integrated risk index for seafood contaminants (IRISC): pilot study in five european countries. Environmental Research, S0013-9351(15)00077-8. DÓREA J.G. (2008). Persistent, bioaccumulative and toxic substances in fish: human health considerations. Science of the Total Environment, 400: 93-114. INOUE-CHOI M., JONES R.R., ANDERSON K.E., CANTOR K.P., CERHAN J.R., KRASNER S., ROBIEN K., WEYER P.J., WARD M.H. (2014). Nitrate and nitrite ingestion and risk of ovarian cancer among postmenopausal women in Iowa. International Journal of Cancer. MACHOVÁ J., KUBÁTOVÁ D. et al. (2009): Výchova ke zdraví. 1. vydání, Praha, Grada, 291 s. NOHEJLOVÁ K. et al. (2013): Úvod do preklinické medicíny. 1. vydání, Praha, Univerzita Karlova v Praze, 3. lékařská fakulta, 185 s. ROSE M., FERNANDES A., MORTIMER D., BASKARAN CH. (2015a). Contamination of fish in UK fresh water systems: risk assessment for human consumption. Chemosphere, 122: 183-189. ROSE M., HOLLAND J., DOWDING A., PETCH S.R.G., WHITE S., FERNANDES A., MORTIMER D. (2015b). Investigation into the formation of PAHs in foods prepared in the home to determine the effects of frying, grilling, barbecuing, toasting and roasting. Food and Chemical Toxicology, 78: 1-9. RUIZ R.B., HERNÁNDEZ P.S. (2014). Diet and cancer: risk factors and epidemiological evidence. Maturitas, 77: 202-208. VERBEKE W., SIOEN I., PIENIAK Z., VAN CAMP J., DE HENAUW S. (2005). Consumer perception versus scientific evidence about health benefits and safety risks from fish consumption. Public Health Nutrition, 8(4): 422-429. ZAHORKOVÁ J., 2015 Vliv vybraných látek v potravinách živočišného původu na rozvoj civilizačních chorob. České budejovice, 50 s.
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.