Vplyv látok v potravinách živočíšneho pôvodu na rozvoj rakoviny

Identifikácia rizikových faktorov má zásadný význam pre zníženie úmrtnosti na rakovinu. Pri štúdiu faktorov, ktoré prispievajú k vzniku bolo zistené, že genetické vplyvy sa podieľajú iba z 5-10%, zatiaľ čo faktory životného prostredia z 90-95%. Strava predstavuje najvyššie riziko vzniku rakoviny, podieľa sa z 30 až 35% zo všetkých faktorov životného prostredia. Obezita sa podieľa na vzniku rakoviny z 10-20%.

Rakovina a rozdelenie nádorov

Nádory sa rozdeľujú na nezhubné (benígne) a zhubné (malígne). Nezhubný nádor má pomalý lokálny rast a vytvára útvar, ktorý je ohraničený od okolitých tkanív. Aj benígny nádor však môže ohrozovať pacientov život, lebo tlak, ktorý vytvára na okolité orgány, môže sťažovať ich výživu a smerovať tak až k odumretiu tkaniva.

Niektoré benígne nádory sa môžu po čase zmeniť v malígne. Zhubný nádor (rakovina) je množstvo patologicky premenených buniek, ktoré sa vymkli regulačným mechanizmom organizmu. Dochádza k nekontrolovateľnému deleniu buniek, ktoré pri svojom raste prestupujú do okolitého tkaniva. Pre vznik nádoru je teda typická strata kontroly delenia a porucha diferenciácie buniek. Ak nie je nádor zistený včas a nelieči sa, spôsobuje smrť.

Rakovina pľúc je najčastejšie nádorové ochorenie po celom svete, nasleduje rakovina prostaty u mužov a rakovina prsníka u žien. Štvrtý najčastejší typ rakoviny je kolorektálny karcinóm. V rozvoji rakoviny hrubého čreva hrajú rolu faktory životného prostredia, najmä strava.

Ryby a morské plody

Vplyvom priemyselných činností boli vyrobené látky, ktoré pretrvávajú v životnom prostredí. Niektoré z nich sú škodlivé pre ekosystémy a ľudské zdravie, pretože sa tieto látky akumulujú vo zvieracích tkanivách. Koncentrujú sa na vrchole potravinového reťazca.

Ryby a morské plody sú nielen bioakumulátory s najvyšším potenciálom prenášať reziduá z vody na človeka, ale taktiež aj špeciálnymi nosičmi potrebných živín.

Skupina morských živočíšnych produktov je cenená pre svoj obsah bielkovín s vysokou biologickou hodnotou, nízky obsah nasýteného tuku, prítomnosť niektorých dôležitých minerálnych látok a vitamínov.

Morské potraviny predstavujú veľmi dôležitý zdroj vitamínov D1 a D2, ktoré sú nevyhnutné pre správnu mineralizáciu kostí. Ryby predstavujú snáď najdôležitejší jedinečný zdroj polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), obsahujú hlavne kyselinu eikosapentaenovú a dokosahexaenovú, ktoré sú dôležité pre ľudské zdravie.

Ak je príjem rýb veľmi častý, zvyšuje sa riziko nepriaznivého vplyvu na ľudské zdravie. Morské a sladkovodné ryby sú kvôli prítomnosti znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí významným zdrojom niektorých toxických látok, ktoré sú hromadené v tele rýb.

Ryby a škodlivé látky

Ryby môžu obsahovať škodlivé látky, vrátane endokrinných disruptorov s estrogénové aktivitou, ako sú zvyšky chlóru, alebo polychlórované bifenyly (PCB). Ryby bioakumulují metylortuť (MeHg) organické halogénové zlúčeniny (OHP), ktorými sú perzistentné, bioakumulatívne či toxické látky. Organické halogénové látky sú stále a majú tendenciu akumulovať sa v organizmoch. Radia sa teda k trvalým organickým látkam. V značnej časti takto stálych zlúčenín figurujú halogény chlór, bróm a flór.

Perzistentné organické polutanty (POP) sú veľká skupina látok, ktoré sú charakterizované ako vysoko lipofilné, odolné voči degradácii a majú nízku rozpustnosť vo vode. Medzi POP patria polychlórované bifenyly a chlórované pesticídy. Existuje mnoho štúdií in vitro, ktoré označujú toxický potenciál týchto látok.

Štúdie preukazujú výskyt širokej škály environmentálnych kontaminantov a dlhodobé pretrvávanie týchto zlúčenín v organizme rýb. To je zrejmé z aktuálne zisteného výskytu skôr používaných látok (polybrómované bifenyly, polychlórované naftalény a PCB) a kovov, ako aj nedávno zavedených chemických látok (polybrómované difenylétery a perfluorované zlúčeniny).

Ryby sú hlavným zdrojom škodlivín pre človeka, môžu obsahovať napríklad metylortuť, polychlórované bifenyly, dioxíny, organochlórové pesticídy a iné kontaminanty zo životného prostredia. Zdravotné riziká spojené s konzumáciou kontaminovaných rýb môžu byť spôsobená na jednej strane karcinogénnymi kontaminantami (napr. PCB a dioxíny) a na strane druhej toxikologickými vlastnosťami niektorých ťažkých kovov (napr. arzénu, ortuti a kadmia).

Sladkovodné ryby

Niektoré sladkovodné ryby vykazujú vyššie priemerné koncentrácie perzistentných látok ako morské ryby a kôrovce, ale miera kontaminácie môže byť veľmi odlišná v závislosti na mieste ich výskytu. Miesto, z ktorého ryba pochádza, má väčší vplyv na kontaminačné zaťaženie ako druh alebo veľkosť ryby. Vnútrozemské vodné cesty, a to najmä tie v blízkosti bývalých priemyselných oblastí, sú náchylné na zvýšené znečistenie.

Pravidelná konzumácia rýb z neudržiavaných vodných ciest, najmä tých, nachádzajúcich sa v oblastiach s bohatou priemyselnou históriou, môže predstavovať veľké riziko pre zdravie, môže spôsobovať vznik niektorých druhov rakoviny.

V rámci európskych krajín boli najvýznamnejšími kontaminantami ťažké kovy, PCB, PCDD / PCDF. Pri porovnaní rôznych druhov morských rýb bola najvyššia koncentrácia kontaminantov zistená u sardiniek. Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EFSA) vykonávala v roku 2005 hodnotenie rizík PCB v potravinách a zistila, že pečeň a štítna žľaza sú najviac citlivé tkanivo na toxické účinky týchto látok.

Veľa zdrojov umelo syntetizovaných toxických látok bolo odstránených v minulých desaťročiach, avšak ich výskyt v životnom prostredí zostáva stále veľkým problémom. Viac ako 95% týchto látok človek prijíma potravou a vzhľadom na ich vysoko lipofilnú povahu vstupujú do ľudského tela spolu s tukom z potravy.