Mäso, mäsové výrobky a rakovina
Silný vzťah bol preukázaný taktiež aj medzi príjmom mäsa a zvýšeným výskytom rakoviny obličiek a nádorov endometria. Riziko kolorektálneho karcinómu sa zvyšuje takmer lineárne s rastúcim príjmom červeného mäsa a mäsových výrobkov do spotreby 140g / deň, nad touto úrovňou je zvýšenie rizika menej výrazné.
Medzi rizikové faktory kolorektálneho karcinómu patrí príjem vysokého obsahu tuku, produkcia karcinogénnych heterocyklických amínov (HAů tvoria sa pri tepelnej úprave m]sa) alebo polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) v priebehu tepelnej úpravy mäsa a mäsových výrobkov, tvorba karcinogénnych N-nitrozozlúčeniny buď v mäse, alebo v dôsledku endogénnych procesov a podpora karcinogenézy prítomnosťou hemu.
Vysoký príjem červeného mäsa môže viesť k vyššiemu zaťaženiu organizmu z konzumácie ľahko absorbovaného hemu, čo vedie k väčšiemu oxidačnému stresu a následnému poškodeniu DNA. PAU sa vyskytujú predovšetkým v údenom a grilovanom mäse .
Spracované mäso a rakovina
Vysoká spotreba spracovaného mäsa má väčší vplyv na rozvoj rakoviny než vysoká spotreba červeného mäsa. Spotreba viac ako 20 g spracovaného mäsa denne skracuje dĺžku života. Termín spracované mäso sa vzťahuje na mäso konzervované prídavkom konzervačných látok a na mäso, ktoré prešlo procesom údenia, nakladania alebo solenie. Ide o šunku, slaninu, údené kurča, párky, salámy a klobásy.
Pri spracovaní a príprave mäsa môže dôjsť k tvorbe karcinogénnych N-nitrozlúčenín a heterocyklických amínov. Dlhodobá konzumácia potravín obsahujúcich potravinárske prísady, ako sú konzervačné činidlá a azofarbivá, bola spojená s indukciou karcinogenézy.
Väčšina karcinogénov, ako sú dusičnany, nitrozamíny, pesticídy, dioxíny, pochádza z potravín alebo potravinárskych aditív alebo vznikajú pri procese varenia.
Konzervované mäsové výrobky s dusitanovými a dusičnanovými soľami obsahujú N-nitrozamíny (NA), z ktorých mnohé sú genotoxické a predpokladá sa ich karcinogénnymi pre človeka.
Škodilivé grilované mäso
Grilovanie mäsa a mäsových výrobkov na drevenom uhlí a dym používaný k úprave mäsa vytvárajú škodlivé zlúčeniny uhlíka, ktoré majú silný rakovinotvorný účinok. Napríklad PhIP (2-amino-1-metyl-6-Phenyl-imidazo [4,5-b] pyridine) je najrozšírenejšie mutagénne látka vo varenom hovädzom mäse, vo vyprážanom hovädzom mäse predstavuje približne 20% všetkých mutagénnych látok.
Štúdia preukázala najväčšiu záťaž organochlórovými pesticídmi (OCP) a PCB u baranieho mäsa a slaniny, a karcinogénnymi PAU (c-PAU) u jahňacieho mäsa a španielskeho Chorizo.
Pozor aj na tuk
Vysoké množstvo tuku v mäse podporuje karcinogenézu. Obsah tuku v mäse je daný množstvom faktorov, vrátane spôsobu a výživy zvierat, ale aj spôsobu úpravy mäsa. Hydinové mäso má 4% tuku, u iných druhov hospodárskych zvierat môže dosahovať až 30-40%.
Rozdielny je aj podiel nasýtených a nenasýtených mastných kyselín u rôznych druhov mäsa. Hydina má nižší obsah nasýtených mastných kyselín ako červené mäso.
- Zdroj informácií: ANAND P., KUNNUMAKARA A.B., SUNDARAM CH., HARIKUMAR K.B., THARAKAN S.T., LAI O.S., SUNG B., AGGARWAL B.B. (2008). Cancer is a preventable disease that requires major lifestyle changes. Pharmaceutical Research, 25(9): 2097-2116. BANDERA E.V., KRUSHI L.H., MOORE D.F., GIFKINS D.M., MCCULLOUGH M.L. (2007). Consumption of animal foods and endometrial cancer risk: a systematic literature review and meta-analysis. Cancer Causes & Control, 18(9): 967-988. BORCHERS A., TEUBER S.S., KEEN C.L., GERSHWIN M.E. (2010). Food safety. Clinical Reviews in Allergy & Immunology, 39: 95-141. FERGUSON L.R. (2010). Meat and cancer. Meat Science, 84: 308-313. HERRMANN S.S., DUEDAHL-OLESEN L., CHRISTENSEN T., OLESEN P.T., GRANBY K. (2015b). Dietary exposure to volatile and non-volatile N-nitrosamines from processed meat products in Denmark. Food and Chemical Toxicology, 80: 137-143. CHAN D.S.M., LAU R., AUNE D., VIEIRA R., GREENWOOD D.C., KAMPMAN E., NORAT T. (2011). Red and processed meat and colorectal cancer incidence: meta-analysis of prospective studies. PLOS ONE, 6(6): e20456. RUIZ R.B., HERNÁNDEZ P.S. (2014). Diet and cancer: risk factors and epidemiological evidence. Maturitas, 77: 202-208. ZÁHORKOVÁ, J. (2015) Vliv vybraných látek v potravinách živočišného původu na rozvoj civilizačních chorob
Články
-
Karcinóm krčka maternice
-
Zelený čaj má ochranný a liečivý vplyv na rakovinu
-
Rakovina a tehotenstvo - otázky pre vašeho doktora
-
Negatívny vplyv mlieka na zdravie
-
Rakovina a rodina
-
Rakovina prsníka a hormonálna liečba
-
Rakovina pečene a vírusové hepatitídy (Hepatitída C, D a E)
-
Liečba rakoviny hrubého čreva
-
Infúziami vitamínu C proti rakovine
Výber
-
Sója a rakovina
-
Kapsaicín ako voľba onkologickej liečby
-
Ako vzniká rakovina podľa doktorky Budwigovej
-
Očkovanie proti rakovine, rakovina z očkovania
-
Človek ktorý vyliečil rakovinu: Toxíny okolo nás (časť 3.)
-
Antioxidanty a klasifikácia antioxidantov
-
Protinádorová imunita
-
Liečba nádorových ochorení u detí
-
Probiotiká, prebiotiká, synbiotiká a rakovina
Obľúbené
-
Príznaky rakoviny hlavy a krku
-
Symptómy a diagnostika leukémie (rakoviny krvi)
-
Rakovina a metastázy (1)
-
Rakovina krčka maternice a chirurgická liečba
-
Čo ma vyliečilo z rakoviny? Vilcacora!
-
Rakovina kostí
-
Protirakovinová Budwigovej diéta
-
Rakovina a metastázy (2)
-
10 pravidiel ako zvíťaziť nad rakovinou