Negatívny vplyv mlieka na zdravie

Preto sa čoraz častejšie zjavujú správy o škodlivosti mlieka a mliečnych výrobkov – najmä syrov, tvarohov. Najčastejšie dôvody sú nasledovné:

• U mnohých konzumentov vyvoláva konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov neprirodzené reakcie na prirodzené podnety a to hlavne u detí vo forme alergií, ktorú spôsobuje hlavne mliečna bielkovina kravského mlieka. Táto bielkovina obsahuje veľké množstvo kazeínu, preto je nevhodná pre ľudský organizmus.

• Mliečny tuk, ktorý obsahuje polychlorované bifenyly, zvyšky pesticídov, hormóny a niektoré lipofilné látky, spôsobuje aterosklerózu, a to najmä u malých detí. Čím dlhšie sa dieťa kŕmi Sunarom a kravským mliekom a čím skôr sa prestane dojčiť, tým je pravdepodobnejšia možnosť výskytu aterosklerózy s následkami infarktu a mozgovej mŕtvice. Vhodnejšie je preto dávať dieťaťu sójové alebo nízkotučné mlieko a nízkotučné výrobky.

• S konzumáciou mlieka (i mäsa) súvisí aj vznik rakoviny. Často nachádzame správy, že vysoká spotreba mlieka môže spôsobiť vznik rôznych druhov rakoviny, ako je rakovina prsníka, čriev, maternice, prostaty a pod. Naopak jogurt chráni organizmus pred týmto ochorením, obsahom aktívnych bakteriálnych kultúr a kyseliny mliečnej.

Alergia na mlieko

Najčastejšia je alergia na kravské mlieko, kedy sa odporúča konzumovať kozie mlieko, pretože obsahuje menej aminokyselín bohatých na síru, omnoho viac vitamínov A, B a PP, ale neobsahuje karotén. Z dôvodu menšieho obsahu železa nie je vhodné pre deti. 

Termín alergia (allergia) je odvodený z dvoch gréckych slov : allos – iný a ergeié – činnosť, akt. Znamená precitlivenosť alebo reakciu organizmu pri opakovanom stretávaní sa so škodlivinou. Vznikajú alergózy, choroby z precitlivenosti, akými sú napr. asthma bronchiale (záduch), senná nádcha, žihľavka alebo reumatizmus. Bolo zistené, že precitlivenosť organizmu je vyvolaná okrem iného aj konzumovaním neprirodzených látok, ľudským organizmom nepožadovaných a odmietaných, preto sa alergózy, podobne ako choroby aditívnych látok, považujú za civilizačné choroby a ich výskyt sa veľmi rýchle zvyšuje.

Potravinová alergia

Termín atopia, odvodená z gréckeho slova atopos – nezvyklý, je alergia zapríčinená genetickými abnormalitami mediovanými IgE - protilátkami, ktorá sa prejavuje už vyššie spomenutými príznakmi ako je senná nádcha, astma, ekzém alergia na potraviny. Potravinové alergény sú väčšinou glykoproteíny, na ktoré organizmus reaguje odlišne ako na iné podobné látky. Táto odlišnosť je daná génom pre atopiu, pričom miera alergickej reakcie závisí od metabolizmu cyklických nukleotidov. Pri ich nízkej hladine dochádza k degranulácii mastocytov, bazofilov a k tvorbe zlých eukotrienov a prostagladínov. Významnú úlohu zohráva zvýšená hladina intracelulárneho Ca+, ktorý v konečnom dôsledku podmieňuje tvorbu dobrých prostagladínov (PG), tromboxínov (TX) a leukotrienov (LT)

K tomuto druhu alergie dochádza pri preniknutí nestráviteľného jedla do krvného riečiska, kde v krátkom čase vznikne imunitná reakcia. Jedlo môžeme otestovať jednoduchým spôsobom, a to je zmeranie pulzu pred jedlom a 15 až 20 minút po jedle. Optimálne hodnoty pulzu sa pohybujú od 50 do 70 tepov. Či je požité jedlo príčinou potravinovej alergie zistíme tak, že sa po jedle zvýši počet tepov o 10 tepov za minútu.

Reakcie na potravinové alergie

Potravinové alergie, kde zapadá aj alergia na mlieko, sú veľmi vážne a prejavujú sa veľmi rýchlo, často krát už za niekoľko minút. Paradoxom je, že rovnaké potraviny môžu vyvolať u citlivých osôb rôzne príznaky.

Pri alergii na potraviny ide o systémovú imunitnú reakciu, ktorá je sprostredkovaná protilátkami IgE alebo non-IgE. Častejšie sa vyskytuje u detí ako u dospelých. Imunitné reakcie môžu byť nasledovné:

- Typ I : Precitlivenosť sprostredkovaná protilátkami IgE
- Typ II : Hypersenzitivita sprostredkovaná komplementom
- Typ III : Imunokomplexová reakcia
- Typ IV : Oneskorená reakcia sprostredkovaná bunkami

Najčastejšie typy v praxi sú I a IV, ostatné typy sa vyskytujú veľmi málo alebo sa nevyskytujú vôbec. Reakcia typu IV zvykne vyvolávať gastrointestinálne poškodenie. Najčastejšími alergénmi sú mlieko a mliečne výrobky, sója, pšenica, niektoré druhy zeleniny, búrske oriešky, droždie a potraviny s plesňami.

Precitlivenosť na bielkovinu kravského mlieka

Precitlivenosť na bielkovinu kravského mlieka je veľmi častou potravinovou alergiou. Toto odmietanie mliečnych proteínov sa prejavuje viacerými symptómami. K najviac alergizujúcim bielkovinám patrí:

• Laktoalbumín – je inaktivovaný varením. Ak je dieťa precitlivené práve na túto bielkovinu, tak môže piť prevarené mlieko.

• Laktoglobulín – špecifická bielkovina v kravskom mlieku. Ak je dieťa precitlivené práve na túto bielkovinu, tak môže piť kozie mlieko ( podávame ho len deťom starším ako 6 mesiacov).

• Beta-laktoglobulín – okrem mlieka sa vyskytuje aj v hovädzom a teľacom mäse. Jedinci, ktorí sú precitlivení na túto bielkovinu nemôžu konzumovať mlieko ani vyššie uvedené mäsá.

• Kazeín – nie je inaktivovaný varom, vyskytuje sa v kravskom a kozom mlieku a mliečnych výrobkoch (syr, tvaroh). Precitlivení jedinci by nemali vôbec jesť tieto potraviny.

• Glykoproteín - vyskytuje sa v mlieku, smotane a masle, pričom maslo môže zastúpiť aj bezmliečny margarín.