Depresia a rakovina

V posledných rokoch bol u chorých s nádorovým ochorením vykonaných viacero rozsiahlych výskumov venovaných diagnostike depresie a liečebným postupom. Somatickí lekári podľa niektorých prameňov diagnostikujú depresiu iba u štvrtiny pacientov. Pričom pacientov,  kotrí majú preukázateľne depresívne príznaky, je viac ako polovica.

Problémy s diagnostikovaním depresie počas rakoviny

Významnou prekážkou pri skúmaní depresie u týchto chorých je skutočnosť, že je ťažké rozlíšiť čisto depresívne príznaky od príznakov spôsobených základným ochorením alebo jeho liečbou. Diagnostické kritériá veľkej depresívnej poruchy, ktoré sú obsiahnuté v diagnostických manuáloch, zahŕňajú mnoho prejavov a príznakov, ktoré sú často pripisované dôsledkom malígneho bujnenia - napr. strata chuti do jedla, pokles hmotnosti, nespavosť, strata záujmov, úbytok energie.

Je nutné vziať do úvahy všetky neuroendokrinné, neurochemické a neuroanatomické zmeny spojené s depresiou, diagnosticky ju podchytiť a pokiaľ možno jasne stanoviť, čo je príznakom depresie a čo dôsledkom zhubného bujnenia počas rakoviny.

Rizikové faktory predznamenávajúce vznik depresie

Zameranie pozornosti na niektoré známe rizikové faktory môže pomôcť klinickým lekárom pri diagnostike depresie u onkologických pacientov. Sú popísané niektoré rizikové faktory, ktoré môžu u chorých s nádorovým ochorením predznamenať vývoj depresívnych príznakov. Patria sem najmä:

• sociálna izolácia

• tendencia k pesimizmu

• prítomnosť bolesti

• sociálno-ekonomické tlaky

Ďalšími faktormi prispievajúcimi k vyššiemu riziku rozvoja depresie sú::

• alkoholizmus
• závislosť na psychotropných látkach,
• anamnéza emočných porúch alebo samovražedných pokusov.

Predispozíciou na vznik depresie u onkologicky chorých sú:

• mladší vek,
• ženské pohlavie,
• prebiehajúce aktívne alebo paliatívna liečba (na rozdiel od sledovaného obdobia bez liečby)
• symptomatická liečba spojená s hospitalizáciou.

Čo na to psychoonkológovia

Zo štatistík vyplýva, že onkologicky chorí majú oproti ostatnej populácii menší počet samovražedných pokusov. Počet dokonaných samovrážd je však dvakrát väčší. Psychoonkológovia odporúčajú ošetrujúcim lekárom celkovo znížiť prah vnímavosti pre depresívne poruchy, v priebehu liečby alebo tesne po nej (cykly chemoterapie) a považovať anorexiu a únavu za symptómy sprevádzajúce liečbu. O to väčšiu pozornosť sa však odporúča  venovať ostatným depresívnym príznakom.

Je nutné však zároveň konštatovať, že štúdie, ktoré boli vykonané, sú zaťažené rôznorodosťou nielen použitých metodík, ale aj veľkosťou súborov a veľkou rozdielnosťou výkladových konceptov. Dôležité je zistenie, že sa farmakoterapia depresie u onkologicky chorých ukazuje ako účinná. Preukázateľne vedie k zlepšeniu kvality života. Zmierňuje pocity tiesne, zlepšuje a upravuje sebahodnotenie, lokus zdravotnej kontroly, únavu, sexuálne problémy, úzkosť, bolesť a nauzeu.