Paliatívna liečba u onkologických ochorení

V predchádzajúcom článku sme si povedali o podpornej liečbe pri u onkologických ochorení, dnes sa budeme venovať paliatívnej liečbe u onkologických ochorení. 

Aj napriek súčasnému pokroku v terapii stále platí, že v období stanovenia diagnózy je možné 30-40% pacientom ponúknuť iba paliatívnu liečbu. Toto vysoké percento ďalej narastá o pacientov, u ktorých dôjde k recidíve alebo recidíve ochorenia.

Ústavná starostlivosť o umierajúcich delíme na starostlivosť preterminálnu, terminálnu a posterminálnu. My si povieme viac práve o preterminálnej starostlivosti.

Preterminální starostlivosť

Všeobecne celospoločenská prijímaná stratégie úspechu našla svoje miesto aj v medicíne. Jednostranná orientácia na zápas a víťazstvo nad chorobou priniesla aj svoje negatíva, ako sú

napríklad tieto:

• Problém rozvoľnenia vzťahov medzi lekárom a chorým (vyspelosť medicínskej vedy prináša toľko informácií a poznatkov, že jediný lekár nemôže ponúknuť tak širokú a kvalitnú starostlivosť). Preto sa na liečenie podieľajú tímy odborníkov. Mizne tak dualistický vzťah medzi chorým a lekárom, ktorý bol skôr bežný. Tak dochádza k vzájomnému odcudzovanie  medzi nimi.

• Odmietanie prehry zo strany zdravotníkov i laikov.

• Uznanie faktu, že lekár nie je všemocný, že dnešná medicína má svoje limity a že na konci každého života je smrť.

Pre zdravotníkov je záväzné heslo primum non nocere - predovšetkým pacientovi neuškodiť.

Ako sa správať ku chorému človeku na rakoviny

V dobrej viere, že vážne chorý či umierajúce človek zdieľa rovnaké pocity ako my a že sa vyhýba akejkoľvek zmienke o smrti, boli celé generácie zdravotníkov vedené k tomu, že táto téma je zakázaná. Ak o nej budú rozprávať, môžu ohroziť chorého, podlomiť jeho túžbu k životu a urýchliť či priamo privodiť zhoršenie stavu a konečné zlyhanie.

Táto tradícia však nie je úplne v zhode so skutečností.

Snaha urobiť všetko v boji so smrťou vedie lekára často krát až za hranice fyzických možností pacienta.

Lekári chcú podať čo najúčinnejšie preparáty a nasadiť prístroje tam, kde je stav chorého neodvrátiteľný. V takýchto situáciách hovoríme o dystanázii čiže zadržanej smrti.

Protinádorová terapia

V knihe Protinádorová terapia píše prof. Klener: "V terminálnom štádiu dochádza u väčšiny chorých k určitej zmene psychiky. Časť chorých zomiera vyrovnaná s osudom, iní prepadajú zúfalstvu alebo sú naopak neprimerane euforickí. V tejto fáze je vhodné podanie neuroleptík, iní odporúčajú psychomimetika (LSD)."

Na smrť sa stále ešte pozerá ako na lekárske zlyhanie, proti ktorému je potreba čo najintenzívnejšie bojovať. Prijať fakt, že nastal čas zanechať boja, môže byť lekárom, pacientom aj rodinou chápané ako prehra, vzdávanie boja, slabosť.

Virt vo svojej knihe Žiť až do konca k tejto téme píše: "Namiesto toho, aby bola poskytnutá ľuďom úľava ľudským porozumením, empatiou a napojením na človeka, dostáva sa im napojenie na prístroje a úľavu im prinášajú medikamentmi. "

S progresívnym ochorením sa mení správanie ošetrujúceho personálu aj povaha liečby.

Symptomatická liečba

Symptomatická liečba - teda liečba zmierňujúce a odstraňujúci symptómy nádorového ochorenia - prechádza v liečbu terminálny, možno označiť ako terminálnu starostlivosť. Bežná lôžkové oddelenia väčšinou nie sú schopné tento druh starostlivosti poskytnúť v uspokojivom rozsahu a kvalite. Pre tieto prípady vznikajú špeciálne zariadenia, v ktorých je chorému zaistené dôstojné umieranie. Jednou z možností sú hospice.