MENU

Rakovina pečene a vírusové hepatitídy (Hepatitída C, D a E)

medicc
Cirhózu pečene pri chronických infekciách spôsobujú štruktúrna prestavba a fribrotizácia tkaniva pečene. Túto prestavbu vyvoláva reparačný proces pozápalových zmien. Je to konečné štádium mno­hých ochorení pečene. Pri hepatitíde dochádza k poškodzovaniu buniek pečene v snahe zlikvidovať vírusové častice, ktoré ich napadli.

Hepatitída C, jej výskyt a príznaky

Celosvetovo sa výskyt hepatitídy C odhaduje na 170 miliónov infikovaných ľudí. Na Slovensku sa udáva počet 30- až 50-tisíc.

Z foriem prenosu je najvýznamnejšia krvná cesta. Infekcia sa dá získať aj sexuálnym kontaktom či prenosom z matky na dieťa. Boli zaznamenané aj prípady infikovaniasúžitímvspoločnejdomácnosti, ale tieto cesty nie sú úplne preskúmané (HCV sa nachádza v slinách). Až v 40 % prípadov sa nezistí faktor náchylnosti na infekciu HCV.

V rizikových skupinách (napr. intravenózni narkomani) sa nachádzajú protilátky až v 70 % prípadov. To znamená, že títo ľudia sú buď infikovaní hepatitídou C, alebo ju v minulosti prekonali.

Inkubačná lehota hepatitídy C sa udáva 15 až 150 dní. Akútna hepatitída býva najčastejšie asymptomatická. Niektorí infikovaní majú príznaky podobné chrípke: bolesti hlavy, svalov, kĺbov, ťažkosti s trávením, infekt dýchacích ciest. Pečeňové enzýmy môžu, ale nemusia byť zvýšené. Asi v 25 % prípadov sa objaví žltačka. Typická pre infekciu HCV je tendencia prechodu do chronickej infekcie.

Prejavy chronickej infekcie môžu, ale nemusia byť prítomné. Patrí sem unavenosť, nechutenstvo, bolesti svalov, kĺbov, pnutie pod pravým rebrovým oblúkom, chudnutie či nespavosť. Až u 60 – 80 % infikovaných dochádza po akútnej hepatitíde k chronickej infekcii. Pritom u 15 – 20 % pacientov sa po 20-ročnej infekcii vyvinie cirhóza pečene. A z nich 1,5 – 5 % hepatocelulárny karcinóm.

 

Imunitný systém a rakovina pečene

Príčinou častejšieho prechodu do chronickej infekcie ako pri iných hepatitídach je veľká variabilita genómu HCV a najmä jeho mutagénnosť. Po aktivácii imunitného systému dochádza k atakovaniu vírusových častíc protilátkami. Pod týmto tlakom vírus mutuje a stáva sa pre protilátky neznámy. Po vytvorení nových protilátok, ktoré sú účinné proti zmutovanému HCV, vírus mutuje znova a tento kolobeh trvá po celý čas chronickej infekcie.

Vírus HCV sa nemnoží len v bunkách pečene, ale aj v lymfocytoch B. Nie je to však samotný vírus, ktorý spôsobuje pečeňové poškodenie. Hlavnú úlohu tu hrá imunitný systém hostiteľa, ktorý v snahe zničiť vírusové častice v pečeni napáda a ničí vlastné bunky. Keď sa prekročí hranica samoobnovovacej schopnosti pečene (je individuálna), dochádza k postupnej fibrotizácii a k prestavbe pečeňovej štruktúry, ktorá za 20 rokov vyústi do cirhózy u jednej pätiny pacientov. Cirhóza vyvoláva náchylnosť na vznik hepatocelulárneho karcinómu (rakovina pečene).

 

Chronická forma hepatitídy C

Pri chronickej forme hepatitídy C sa podáva pegylovaný interferón s antivirotikom (ribavirinom). Takáto kombinácia liečby prináša až 50 % úspech v podobe uzdravenia. Aj tu je samozrejmosťou úprava diétneho režimu a životosprávy. Pri akútnej forme sa podáva interferón alfa, vitamíny a hepatoprotektívne látky.

Preventívne opatrenia ako možnosti nákazy hepatitídou C sú identické s prevenciou hepatitídy B , ale proti HCV neexistuje vakcína. Základom je dôsledná dezinfekcia a sterilizácia nástrojov používaných v zdravotníctve, v tetovacích salónoch, používanie sterilných striekačiek u narkomanov, vyhýbanie sa sexuálnej promiskuite. Potenciálnym zdrojom nákazy môže byť holiaci strojček, hrebeň, zubná kefka, ale aj pomôcky na vdychovanie drog.

 

Hepatitída D

Udáva sa, že najmenej 5 % osôb infikovanýchhepatitídou B je infikovaných aj hepatitídou D. Vírus hepatitídy D je neúplný vírus, ktorý na svoje množenie v organizme potrebuje pomoc takzvaného helper (pomocník) vírusu. Helperom pre HDV je vírus hepatitídy B.

Rozoznávame dva typy infekcie. Takzvaná koinfekcia, kde dôjde k infekcii HDV zároveň s HBV, a superinfekcia, keď sa jedinec infikovaný HBV dodatočne infikuje HDV. Pri koinfekcii často dochádza k takzvanému fulminantnému (zlyhanie pečeňových funkcií) priebehu hepatitídy (údaje až do 50 %), ale mortalita je oproti fulminantnej hepatitíde B nižšia. Chronická infekcia je menej častá a, naopak, sú tu častejšie ikterické (žltačka) prejavy infekcie. Inkubačná lehota je od 6 týždňov do 6 mesiacov.

 

Chronická infekcia a superinfekcia

Pri superinfekcii vzniká rýchlo postupujúca chronická infekcia až v 70 – 80 % prípadov. Pri chronickej infekcii sa zvyšuje riziko cirhózy a hepatocelulárneho karcinómu. Inkubačná lehota je 2 – 8 týždňov. HDV napáda len pečeň a takisto poškodenie pečene je spôsobené priamym účinkom vírusových častíc. Povrchový antigén HBsAg má identický s vírusom hepatitídy B (HBV), preto imunita navodená očkovaním chráni aj pred hepatitídou D.

Cesty infekcie a prevencia sú zhodné s HBV, pretože bez neho sa vírus nemôže množiť a pôsobiť. Ochranný účinok má očkovanie proti hepatitíde B. Terapia chronickej infekcie interferónom je úspešná len v 50 % prípadov a po ukončení liečby sú časté relapsy ochorenia.

 

Hepatitída E

Prevalencia protilátok proti hepatitíde E v darcovskej krvi v Európe je 1 %. Prenáša sa fekálno-orálnou cestou a inkubačná lehota je 14 – 70 dní. Väčšinou je to mierne ochorenie a infekcia prebieha asymptomaticky. Chronická forma infekcie nie je. U tehotných žien však často vedie k potratu a k postihnutiu mozgu a pečene. Typická je vysoká mortalita (25 %) infikovaných žien v treťom trimestri gravidity.

Epidémie sa vyskytujú po povodniach, v období dažďov, na miestach s nízkym hygienickým štandardom. Infekcia sa najčastejšie prenáša kontaminovanou vodou. Spôsoby prenosu sú podobné ako pri hepatitíde A. Hepatitída E bola pravdepodobne príčinou epidemických hepatitíd v stredoveku. V súčasnosti je to skôr hepatitída A.

 

Precencia a očkovanie

Prevencia spočíva v očkovaní rizikových osôb (ženy, imunokompromitovaní jedinci – nedostatočná imunita, cestovatelia) a v dôslednom dodržiavaní hygienických zásad v endemických oblastiach výskytu hepatitídy E (subsaharská Afrika, India, Čína).

Očkovanie sa paušálne v praxi nepoužíva, ale boli uskutočnené štúdie jeho účinnosti. Očkovaniu sa podrobili osoby v rizikových oblastiach (vojaci). Očkovanie prebieha v 3 dávkach – druhá dávka sa podáva mesiac po prvej a tretia pol roka po druhej (0-1-6). Vakcína má asi 95 % úspešnosť a tvorí ju re­kombinantný vírus hepatitídy E. Už 14 dní po podaní poslednej dávky má vakcína ochranný účinok.

Terapia spočíva v úprave životosprávy. Odporúča sa vynechať všetky faktory zaťažujúce pečeň, ako lieky, alkohol a mastné jedlá, a viac odpočívať.

 

Zdroje: MUDr. Marian Oltman, PhD.:Vírusové hepatitídy a možnosť vzniku rakoviny pečene. 2009. Liga proti rakovine SR , ISBN 978-80-89201-44-0. Publikované so súhlasom LPR

Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.