Onkogénne vírusy, HPV vírus

Malígna premena bunky a karcinogénneho potenciálu sú základnými otázkami onkológie aj molekulárnej biológie a genetiky. Zhubný nádor môže byt vyvolaný aj pôsobením onkogénnych vírusov a existenciou špecifických génov - onkogénov, ktoré sú zodpovedné za vznik nádorov. DNA onkogénne vírusy sú schopné integrovať sa do hostiteľskej bunky, destabilizujú jej genóm, čo vedie k aktivácii jeho onkogénov. Na malígnej transformácii sa podieľa inaktivácia onkosupresorických génov (p53, p105Rb).

Onkogénnymi DNA vírusmi u človeka sú preukázateľne:

• HTLV-1 (Human T-cell Leukemia vírus) vyvoláva leukémiu u dospelých
• HBV (hepatitis B virus) u hepatocelulárneho karcinómu
• EBV (Epstein-Barrovej vírus), pôvodcu Burkittova lymfómu
• HPV (Human papilloma virus) zhubné nádory anogenitálnej oblasti (krčok maternice, pošva, vulva, anus, penis) a kožné a slizničné karcinómy v iných oblastiach.

Iné vírusy môžu mať efekt nepriamy, ktorý je spôsobený ich imunosupresívnym pôsobením, napríklad infekcie vírusom HIV (Human Immunodeficiency Virus). Kancirogénne pôsobenie niektorých vírusov sa prejavuje len u osôb s imunodeficienciou (napríklad herpes vírus HHV-8 u Kaposiho sarkómu, EB vírus u B-cell lymfómu a Hodkinovy ​​choroby) . Bližšie sa budeme venovať práve posledne spomenutému HPV.

HPV vírus

HPV infekcia je prítomná u 44% pacientok s dyspláziou a u 77% pacientok s karcinómom in situ a u 89% pacientok s invazívnym skvamocelulárnym karcinómom.

HPV spôsobuje nasledujúce karcinómy:

• 99% karcinómov krčka maternice
• 90% karcinómov konečníka
• 40% karcinómov vonkajšieho genitálu
• 40% karcinómov pošvy
• 40% karcinómov penisu
• 12% karcinómov orofaryngu
• 2% karcinómov ústnej dutiny.

Čeľaď papillomaviridae zahŕňa jediný rod papillomavírus. Virión papilomavírusu má guľovitý tvar. Táto symetrická kapsida sa skladá zo 72 kapsomer, z ktorých 60 sa stýka so šiestimi susednými a 12 sa stýka s piatimi susednými kapsomerami. Každá kapsida obklopuje nukleotid obsahujúci cirkulárne molekuly dvojvláknitej DNA. Papilomavírusy nemajú lipoproteínový obal, radí sa medzi "nahé vírusy". Vďaka tomu majú väčšiu rezistenciu a súčasne menšiu antigenicitu. Nedajú sa kultivovať na bežných tkanivových kultúrach, pretože sú adaptované na plochý dlaždicovitý epitel, ktorý nevieme za pomoci súčasnej technológie napodobniť. Sú druhovo špecifické (králičie, srnčie, škrečkov, kozie, ovčie a pod). Papilomavírusy sú vysoko rezistentné. Napr. pri izbovej teplote vydržia vyschnuté aj najmenej týždeň.

Spoločnou vlastnosťou všetkých papilomavírusov je epitelotropia a proliferačný efekt. Možno ich rozdeliť na kožné a slizničné typy. Existuje viac ako 200 typov papilomavírusov, kompletne je popísaných približne 96 typov, 40 z nich infikuje oblasť rodidiel a konečníka.

Rozlišujeme:

• HPV LR (low risk) typ 6, 11, 34, 40, 42, 43, 44, 54, 70, 72, 74, 81 spôsobujú bradavice na genitáliách tzv kondylómy, genitálne bradavice, laryngeálne papilómy. Viac ako 90% prípadov je spojených s typmi 6 a 11, ktoré súčasne môžu spôsobiť CIN I. Liečba lokálnou deštrukciou je síce jednoduchá, ale tendencia k rekurencii je vysoká. Z rozsiahlych lézií vznikajú jazvy, ovplyvňujú sexualitu a sebahodnotenie postihnutého jedinca. Očkovaním sa zníži psychická záťaž pacienta.
• HPV HR (high risk) typ 16, 18, 31, 33, 35, 39, 45, 51, ​​52, 56, 58, 59 spôsobujú ľahké alebo závažné zmeny na krčku maternice alebo rodidlách. Vyžadujú konizáciu (diagnostická a terapeutická metóda používaná na zisťovanie a liečbu abnormalít cervixu maternice), inak sa vyvíjajú u karcinómu, ktorý je spojený v 70% s typom 16 a 18.