Rastliny bohaté na antioxidanty a vitamíny

Tieto latky sa v biologickych systemoch syntetizujú už počas zrenia plodov a ich hladiny závisia aj od klimatických podmienok, od množstva a zloženia biogénnych, alebo abiogénnych mikroživín v pôde a od použitia chemických postrekov na rastliny.

Veľmi doležite je prijímať antioxidanty z prírodnych produktov, pretože ovocia a zelenina su okrem antioxidantov aj významným zdrojom vitaminov, vlákniny a hodnotných organických zlučenín potrebných pre správny vývoj a funkciu organizmu.

Zlato medzi ovocím

Medzi potraviny s najvyššimi obsahmi antixidantov možno zaradiť čučoriedky, ostružiny (antioxidačny faktor presahuje všetky iné druhy ovocia a zeleniny), maliny, cesnak (obsahuje 7 druhov antioxidantov), listy cesnaku medvedieho, plody granátoveho jablka (tanin, antokyanin), losos, zeler, citrusove plody, čierne korenie, vinič hroznorody, orechy, mrkva (β-karoten), rajčiny (lykopen), špenat (β-karoten, vitamin B2) , brokolica, čierny a zelený čaj (polyfenoly, katechiny, flavonoidy), avokado, šípky, ovos, jačmeň, pohánka, kukurica, krúpy ale aj strukoviny (sója, šošovica, bôb, fazuľa).

Medzi ďalšie antioxidanty možeme zaradiť vitamíny C a E (tokoferoly), β-karotén, karotenoidy (luteín) a tokotrienoly. Najviac tokoferolov obsahuju obilky pšenice (59-1897mg.kg-1), raže (800 mg.kg-1) a jačmeňa (56-71 mg.kg-1). V obilných klíčkoch je obsiahnuté prevažne množstvo α-tokoferolu, zatiaľ čo tokotrienoly su koncentrované v endosperme.

Najpopulárnejšia náhrada za mäso - Sója fazuľová

Soja fazuľova – Glycine max (L.) Merrill patri biologickou podstatou medzi strukoviny, ale z hľadiska hospodarskej systematiky a použitia finalneho produktu je zaraďovaná medzi olejniny. Sója je rastlina, ktorá plnohodnotne nahrádza živočíšne bielkoviny. Obsahuje aminokyseliny, ktoré sa nachádzajú iba v mäse. Konzumácia sóje spolu s rastlinami s obsahom vitamínov a minerálov je to najlepšie, čo môžeme pre náš organizmus urobiť.

Sója sa považuje za prastarú kultúrnu rastlinu, ktorej pôvod nie je presne známy. Pravdepodobne pochádza z juhovýchodnej Ázie. Podľa francúzkeho botanika Alphonsa de Candolle sa považuje za pravlasť sóje územie od Javy cez Indočínu do Japonska. Do Europy sa sója dostala koncom 18. storočia. 

Význam sóje

Sója sa považuje za významnú agrotechnickú plodinu, ktorá zlepšuje výživné a fyzikálne vlastnosti pôdy. Je výbornou predplodinou pre viacero plodín. Sója sa pestuje predovšetkým pre semená, sójove bôby, ktoré sú väčšie ako hrach. Semená sú doležitou zložkou ľudskej stravy aj výživy poľnohospodárskych zvierat. Su veľmi vyživne, obsahuju 35% dusikatých látok, 17% mastného oleja a 30% bezdusíkatých extraktívnych látok ako sú cukry, živica a vosk. V semeách sóje sa nenachádza žiaden škrob.

Sójové bôby obsahujú asi 33% bielkovín, pričom geneticky modifikovaná sója može obsahovať až 45% bielkovín. Vyznačujú sa výbornou skladbou esenciálnych aminokyselín. Semeno sóje obsahuje 15 – 25 % oleja, ktorý je zloženy najmä z estérov kyseliny linolovej (50 %), olejovej (25 – 30 %) a α-linolenovej (2 – 10 %), menšie mnoţstvo kyseliny stearovej, palmitovej a rachidonovej. Obsah sacharidov je približne 30 %, bez obsahu škrobu. Sójové bôby obsahujú  4 – 6 % mineralnych látok a vitamíny najmä skupiny B a E, z antinutričných látok sú významné inhibítory trypsinu, lektiny a saponiny.

 Liečivé účinky sóje

• Aktivizuje metabolizmus bielkovín
• Regeneruje väzivové tkanivá
• Stimuluje rast buniek
• Zlepšuje koncentráciu a pamäť
• Zabezpečuje lepšie zúžitkovanie bielkovín, vápnika a železa vďaka zvýšenej produkcii žalúdočnej kyseliny
• Upokojuje nervy
• Odvodňuje organizmus a tým pomáha redukovať hmotnosť
• Má protizápalové účinky