Typy nádorov v detskom veku II.

Sarkómy mäkkých tkanív

Sarkómy mäkkých tkanív sú skupina nádorov, ktoré majú pôvod v bunkách mäkkých spojivových tkanív a svalov. Ide o pomerne časté nádorové ochorenie (cca 6% nádorov v detskom veku). Vo väčšine prípadov sa jedná o agresívne, rýchlo rastúce lézie, ktoré metastázujú do pľúc, kostnej drene, lymfatických uzlín a okolitých tkanív. V liečbe hrajú úlohu tri základné terapie, teda podávanie cytostatík, ožarovanie a aj chirurgické zákroky.

Osteosarkóm

Osteosarkóm čiže nádor kostí sa najčastejšie vyskytuje u mladistvých medzi 10. a 20. rokom života. Ako už napovedá názov, ide o zhubný nádor kosti. Ten je najčastejšie lokalizovaný v dlhej kosti dolnej končatiny v blízkosti kolenného kĺbu. Takýto nádor často metastázuje do pľúc a ďalších kostí. Jadrom liečby býva radikálna operácia (amputácia alebo kostná náhrada), ktorá je v prípade snahy o zmenšenie nádoru doplnená chemoterapiou. V prípadoch, keď nie je operácia možná (napríklad, keď sa nádor nachádza v panvovej kosti) sa pristupuje k chemoterapii.

Retinoblastóm

Retinoblastóm je nádor oka s pôvodom v sietnici. Väčšina retinoblastómov je diagnostikovaná v prvých troch rokoch života. Liečba prebieha v spolupráci s oftalmológom, zvyčajne sa kombinuje chemoterapia s chirurgickým vnútroočným zákrokom. Rádioterapia sa vzhľadom k lokalizácii v tvárovej časti používa len veľmi zriedkavo. V závažnejších prípadoch je nutné oko odstrániť a nahradiť ho protézou.

Ewingov sarkóm

Tvorí cca 4% nádorových ochorení detí a dospievajúcich. Len výnimočne sa objavuje u detí mladších ako päť rokov, častejšie je vo vekovej skupine 10-15 rokov. Jedná sa o bujnenie vychádzajúce z buniek parasympatického nervového systému. Najväčším rizikom je skoré metastázovanie do pľúc. Lieči sa operatívne, chemoterapeuticky a v prípade potreby aj rádioterapeuticky.

Germinálne nádory

Predstavujú 3% nádorov v detskom veku. Nádor vzniká z rôznych typov zárodočných buniek a býva spojený s vrodeným genetickým syndrómom (Klinefelterov syndróm, syndróm gonadálnej dysgenézy). Najčastejšie bývajú lokalizované v pohlavných orgánoch, ale aj v centrálnej nervovej sústave. Benígne nádory sa rieši chirurgicky, u malígnych je obvykle indikovaná chemoterapia, prípadne transplantácia kmeňových buniek; rádioterapia sa používa výnimočne.

Hepatoblastómy

Hepatoblastómy sú nádory pečene - sú pomerne zriedkavé (cca 0,5-2% nádorových ochorení) a vyskytujú sa vo veľmi nízkom veku (priemerný vek diagnózy je 1 rok). Bývajú spojené s vrodenými vývojovými chybami (napr. s anomáliou obličiek, Beckwith-Wiedemannovým syndrómom, ...). Liečia sa predovšetkým operatívne.

Hemangiómy

Sú nezhubné nádory vznikajúce z ciev typicky v novorodeneckom a dojčenskom veku. Hoci sú samy o sebe nezhubné, môžu vážnym spôsobom poškodiť vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa. Často sa vyskytuje v tvári, ale môže súčasne vznikať aj vo vnútorných orgánoch.

Hemangiómy, ktoré neohrozujú funkciu žiadneho orgánu sa obvykle neliečia a v priebehu vývoja spontánne zmiznú. V prípade ohrozenia orgánu či možnosti výrazného kozmetického defektu sa nasadzujú kortikoidy. Ak nezaberajú, prikročí sa k aplikácii cytostatík. Na odstránenie zvyškov nádorov sa používajú chirurgické a laserové zákroky.

Histiocytóza z Langerhansových buniek

Ide o pomerne vzácne a ťažko uchopiteľné ochorenie. Pri tomto type bujnenie Langerhansové bunky vznikajúce v kostnej dreni prestupujú do orgánov, kde sa nekontrolovateľne množia a tým poškodzujú orgány. Táto choroba pravdepodobne úzko súvisí s imunitou, pretože v niektorých prípadoch bujnenie odznie samo bez akýchkoľvek liečebných intervencií.

V iných prípadoch však môže spôsobiť smrť pacienta. Často postihuje kožu a kosti. Drobné ložisko na koži sa rieši operatívne, v prípade rozsiahlejšieho postihnutí chemoterapeuticky, transplantáciou kostnej drene a imunosupresiou. V mnohých prípadoch sa pristupuje aj k chemoterapii (či už za účelom predoperačného zmenšenia nádoru, alebo pooperačnej zaisťovacie liečbe).