Rakovina hrubého čreva a konečníka a bolesť

Medzi najčastejšie fyzické ťažkosti spojené s liečbou a výskytom choroby patria súhrnne všetky zmeny črevnej činnosti, bolesť, únava, slabosť, nechutenstvo, nevoľnosť, vracanie, úbytok na váhe, zmena celkového vzhľadu, kožné reakcie, urologické a reprodukčné problémy. Mnohé prejavy nežiaducich účinkov nádorovej liečby po jej ukončení postupne zmiznú, ako napríklad dočasný pokles krvotvorby, náchylnosť k vzniku infekčného ochorenia (porucha imunitného systému), nevoľnosť a vracanie, poruchy tráviaceho a vylučovacieho systému.

Ďalšie fyzické potreby, ktoré môžu byť narušené sú : potreba sebestačnosti, pohybu, hygieny, spánku a odpočinku, potreba výživy, vyprázdňovania a dýchania.

Telesné zmeny pri onkologickom ochorení zhoršujú kvalitu života chorého človeka, obmedzujú možnosti jeho rozvoja a znemožňujú jeho sebestačné fungovanie. Výskumy preukázali, že klienti, ktorí sú poučení o podstatných aspektoch svojej situácie, sú vhodne motivovaní, majú vytvorený systém hodnôt aj s rebríčkom splniteľných cieľov, majú podporu blízkej osoby a majú zreteľnú životnú perspektívu oveľa lepšie znášajú bolesť i aktívnejšie zvládajú ďalšie problémy.

Bolesť

Bolesť je jedným z najčastejších a najobávanejších dôsledkov nádorových ochorení. Definícia bolesti podľa Medzinárodnej asociácie pre štúdium bolesti (OASP) hovorí: "Bolesť je nepríjemným senzorickým a emocionálnym zážitkom, ktorý je spojený so skutočným či domnelým poškodením tkaniva, prípadne, ktorý je popisovaný v termínoch takéhoto poškodenia." Často je obava z bolesti výrazne silnejšia ako zo samotnej rakoviny. Vonkajšími prejavmi bolesti sú výkriky, stonanie, obranné pohyby, blednutie, červenanie, potenie, rozšírenie zreníc, zrýchlenie tepu a dychu a ďalšie.

Ochorenie rakovinou hrubého čreva a konečníka spočiatku nebolí. Bolesť prichádza až vtedy, keď nádor alebo metastázy rozrušia vedľajšie zdravé tkanivo. Bolesť sa môže vyskytnúť počas liečebných a diagnostických procesov, ktorými každý chorý prechádza. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie v čase stanovenia onkologickej diagnózy trpí bolesťou 30% pacientov, v pokročilých štádiách choroby udáva bolesť 80-90% chorých. U väčšiny onkologicky chorých je možné bolesť takmer úplne utlmiť alebo aj úplne odstrániť.

Nedostatočne liečená bolesť vedie k únave, nespavosti, depresii, pocitu vyčerpania a ohrozuje proces uzdravovania. Prejavuje sa tiež narušením sociálneho zázemia chorého a obmedzením pracovnej schopnosti, z ktorej vyplýva finančná ujma. V prípade rakoviny hrubého čreva a konečníka je bolesť väčšinou neskorým príznakom a nemá ochranný charakter. „Ak neplatí jej pozitívny aspekt v zmysle varovania a prevencie, môžeme hovoriť o negatívny stránke bolesti, kedy jej informačná hodnota v zmysle varovania je už bezcenná alebo sa míňa s očakávaným účinkom, kedy sa stáva nepochopiteľným fyzickým i psychickým utrpením, chronickým stresovým faktorom s katabolizujícími vplyvmi v metabolickej oblasti a ničivým a deprimujúcimi faktorom v oblasti psychosociálnej. "

Psychické prejavy bolesti

Hoci si bolesť spájame predovšetkým s telesnou stránkou človeka, premieta sa jej pôsobenie do všetkých ďalších oblastí. Napríklad psychická bolesť sa vyznačuje prežívaním zúfalstva, úzkosti, beznádeje, bezradnosti, straty zmyslu života, neschopnosti zmierenia sa so stratou významnej hodnoty, pocitov krivdy, viny, výčitiek svedomia, vlastnej neschopnosti. Skúsenosť s bolesťou môžu človeka prinútiť k úvahám o vyššom dôvode ľudskej existencie a zážitok vlastného zvládanie problému človeka ľudsky povznesie.

Bolesť a jej dôsledky zneisťujú vnútorné istoty človeka. Ak je život pacienta poznačený bolesťou, objavujú sa otázky po jeho zmysle. Zmysel života a životnej opory bývajú spochybňované. Toto spochybnenie je podporované aj stratou ľudských kontaktov a obmedzením možnosti zmysluplnej činnosti, ktorú bolesť spôsobila.

Znášanie a zmiernenie bolesti

Každý má iný prah bolesti, na rovnaký podnet niekto reaguje len tým, že má nepríjemné pocity, iný však v rovnakej situácii označuje podnet za bolestivý. Je vždy potrebné aby sme človeku s rakovinou verili, že trpí bolesťou a snažili sa jeho trápenie zmierniť. Je tiež veľmi ťažko rozlíšiť intenzitu bolesti a stres spôsobený bolesťou. Práve u onkologického ochorenia je častejšie zničujúci tento stres a obava z bolesti viac ako skutočná bolesť, ktorá sa dá v tejto dobe v takmer úplnej väčšine prípadov znížiť na znesiteľnú mieru. V terminálnej fáze bolesť ovplyvňuje životný pocit často oveľa silnejšie než vlastná choroba.

Hodnotenie bolesti je veľmi individuálne. Bolesť je ťažko opísať, neexistujú prístroje na jej meranie. V odborných kruhoch panuje zhoda, že bolesť je vecou subjektívnou. Najčastejšie sa používa dotazníkov a slovné hodnotenie. Zhodnotenie bolesti je prvým a dôležitým článkom v racionálnej liečbe bolesti. Zisťuje sa intenzita bolesti, doba trvania bolesti, okolnosti jej vzniku, lokalizácia, akékoľvek zmeny počas dňa a noci, faktory vyvolávajúce jej zmiernenie alebo zhoršenie, ovplyvnenie pracovných a spoločenských aktivít, vplyv na psychiku, spánok, náladu, apetít.

Klasickým postupom pri liečbe bolesti je sledovanie troch hlavných cieľov. Prvým je zabezpečenie bezbolestného spánku, čo je cieľ splniteľný u všetkých chorých. Ďalším dosiahnuteľným cieľom u väčšiny chorých je zmiernenie bolesti na znesiteľnú mieru v pokoji. tretím, niekedy už zložitejším cieľom je úľava od bolesti pri pohybe.