Nádory centrálnej nervovej sústavy - stavba mozgu

Nádor uložený v tkanive mozgu alebo miechy je nazývaný primárnym mozgovým alebo miechovom nádorom. Veľmi často je mozgové tkanivo alebo miechové tkanivo zasiahnuté ložiskami (metastázami) z iných oblastí, napríklad pľúca, prsník, obličky, ... potom tieto ložiská nazývame sekundárnymi (metastatickými) ložiskami mozgu.

Príčiny vzniku nádoru nervového tkaniva v mozgu a mieche nie sú do súčasnej doby príliš známe, správanie týchto nádorov je nutné vždy považovať za nádory s agresívnym správaním a vážnymi dôsledkami na prognózu pacienta a jeho kvality života.

Zloženie centrálnej nervovej sústavy

Centrálna nervová sústava sa skladá z riadiacej jednotky mozgu, miechy a z periférnej nervovej sústavy. Mozog a miecha sú pre telo a organizmus človeka dôležitým riadiacim orgánom, ktorý vysiela riadiace podnety k pohybu a prijíma a spracováva podnety z periférie dodanej prostredníctvom periférnych nervov.

Mozog umožňuje človeku schopnosť myslenia s možnosťami prejaviť svoje myšlienky hovoreným alebo písaným slovom, prípadne pohybovú artikuláciu, vrátane emočných prejavov (veselosť, smútok, plač, zlosť) a má možnosť uchovávať tieto podnety v pamäti a s týmito podnetmi uloženými v pamäti pracovať.

Periférna nervová sústava slúži na prenos informácií vysielaných z mozgu do cieľových štruktúr a vedie spätné informácie z cieľových štruktúr ako spätnoväzobnú kontrolu pre posúdenie, alebo vedie informácie z periférnych receptorov do príslušných centier mozgu, kde sú spracované.

Štruktúra mozgu

Mozog je tvorený z dvoch mozgových pologúľ (hemisfér), ktoré sú uložené v kostenej schránke, lebke. Je krytý mozgovými obalmi a je ho možné rozdeliť na tri hlavné časti: veľký mozog, mozoček a mozgový kmeň. Veľký mozog je oddelený od mozočku väzivovou štruktúrou (tentorium cerebelli), ktorá sa upína z vnútornej steny tylový kosti do kosteného rozhrania prednej a strednej jamy lebečnej (Clivus). Uloženie mozgových nádorov sa tak rozdeľuje podľa ich uloženie na nádory nad tentoriom (supratentoriálne) a pod tentoriom (infratentoriálne).

Veľký mozog je tvorený dvoma symetrickými pologuľami, ktoré medzi sebou komunikujú úzkym nervovým zväzkom (corpus callosum). Každá veľká pologula sa skladá z lalokov čelného, temenného, spánkového a tylového. Na povrchu pologule sa nachádza mozgová kôra, kde sú uložené jednotlivé centrá (pohyb, citlivosti, pamäť, senzorické orgány). Pod kôrou je biela hmota mozgu, ktorú tvoria nervové bunky a ich vlákna vedúce informácie z kôry do centier syntézy (bazálne gangliá - BG) a ďalej do miechy a periférnych nervov. Zväzky nervových vlákien vedúce informácie sú nazývané ako nervové trakty.

Čelný lalok má zodpovednosť za správanie človeka, jeho chápanie, reč a chcené pohyby. Riadi aj prejavy mimických svalov pri zaťažení paží, rúk, panvice, dolných končatín a nôh.

Temenný lalok je predovšetkým zodpovedný za príjem a spracovanie informácií prichádzajúcich z kožných a svalových receptorov, má zodpovednosť tiež za vnímanie chuti. Sú tu centrá pre riadenie schopností: písania, jazykov, matematických funkcií, pohyb, slovnej a mimoslovnej pamäti.

Spánkový lalok má zodpovednosť za vnímanie zvukových podnetov, vnímanie reči, prejav hovoreného a písaného slova a za vnímanie čuchových podnetov. Ľavý spánkový lalok riadi sluch, čuch, vyhodnocuje informáciu a pamäť, určuje osobnostné vlastnosti a sexualitu osobnosti. Pravý vyhodnocuje zvukové informácie a podnety podané neverbálne, určuje osobnostné vlastnosti a sexualitu.

Tylový lalok má zodpovednosť za vnímanie zrakových podnetov. Organizuje podmet čítaného a písaného slova, identifikáciu farieb, vyhodnocuje význam slova a objektov, lokalizuje pohybujúci sa objekt.

Mozoček je uložený pod veľkým mozgom, je delený na dve pologule a je uložený nad mozgovým kmeňom. Jeho hlavnou funkciou je udržanie rovnováhy, držanie tela a koordinácie pohybov. Má na starosti aj mimovoľné a nechcené pohyby. Jeho konanie je podvedomé a mimovoľné (reflexné pohyby).

Mozgový kmeň sa delí na Varolov most (pons Varoli) a stredný mozog. Je spojnicou medzi veľkým mozgom a miechou. Vo Varolovom moste a predĺženej mieche sú uložené všetky centrá na riadenie krvného tlaku, aktivity srdca a centrá riadiace dychovú frekvenciu, riadenie spánku. V oblasti predĺženej miechy dochádza aj ku kríženiu traktov vedúcich podnety pre pohyb (pyramídové dráhy). Stredný mozog sa podieľa na udržaní rovnováhy a sú tu uložené centrá pre zrakové a sluchové podnety. Riadi aj schopnosť prehĺtania.

Komorový systém mozgu

Systém komôr mozgu vzniká v embryonálnom období. Je tvorený dutinami vyplnenými cerebrospinálnom mokom. Cerebrospinálna tekutina v mozgu tvorí jednak funkciu nárazníka pri prudkých pohyboch, ale jeho hlavná funkcia je metabolická.

V ďalšej časti si povieme o najčastejších nádoroch mozgu.