Rakovina nie je len o nádore, je o celej bytosti

Komplexné posúdenie choroby

Základným kameňom v liečbe onkologických ochorení je bezpochyby klasická medicínska liečba. Tá v súčasnosti zahŕňa liečbu chirurgickú, rádioterapeutickú, chemoterapeutickú, hormonálnu, transplantačnú a imunoterapiu. V budúcnosti sa rysujú ďalšie možnosti - napríklad v oblasti génového inžinierstva.

Ku konvenčným metódam sa často pridávajú ďalšie metódy, ktoré sa nezameriavajú len na diagnózu, ale na celkovú osobnosť chorého vrátane pomoci, ako sa naučiť s chorobou a jej následkami žiť.

Medzi nevyhnutné aspekty, ktoré treba zohľadniť pri plánovaní liečebnej starostlivosti patrí:

• Komplexné posúdenie zdravotného stavu pacienta, vrátane realistického a čo možno detailného zhodnotenia možných postupov s ich prognózou a podmienkami
• Zohľadnenie osobných preferencií pacienta vrátane jeho názoru na liečbu, vyznávaných hodnôt a podobne
• Zahrnutie vonkajších faktorov (napr. finančné i psychické zdroje, rodinná situácia)

Klinická psychológia

Klinická psychológia stále rozvíja metódy, ktorých cieľom je ošetrenie duševných aspektov choroby, pričom prestáva byť dôležité, či je choroba v prevažnej miere označovaná za somatickou alebo duševnú.

Takéto poňatie zdôrazňuje celistvú povahu človeka ako bio-psycho-sociálnej jednoty. Hoci celostný pohľad na človeka bol koncipovaný už v 30. rokoch dvadsiateho storočia, prenáša sa tento trend do oblasti liečby somaticky chorých iba pozvoľna.

Snaha o zavedenie komplexného prístupu, ktorý je založený na pohľade bio-psycho-sociálneho a zároveň tiež spirituálneho modelu je úlohou, ktorá si vyžiada veľké úsilie zo strany odborníkov i laikov.

Psychologický model choroby

O rozpracovaný psychologického modelu choroby sa zaslúžil predovšetkým Michael Balint, maďarský psychoanalytik. Choroba sa podľa neho utvára ešte dávno pred tým ako sa navonok prejaví a ako sa chorý dostáva do kontaktu so svojím lekárom. V tomto čase, keď sa začínajú prejavovať príznakmi a tie sa rozvíjajú, je pacient sám.

Na vzniku príznakov choroby, ktoré potom pacient prezentuje zdravotníkom, sa každý chorý z časti sám podieľa.

Keď sa pacient rozhodne navštíviť so svojou chorobou lekára, celá situácia naberá úplne iných rozmerov. Chorý je nútený na svoju choroba reagovať, meniť zvyky, prispôsobovať sa. Tým sa uvádza do chodu rad sekundárnych procesov.

Dostupné výskumy aj bežná prax v klinických zariadeniach však ukazuje, že nielen k nádorovým ochoreniam, ale najmä k nim, je potrebné pristupovať z čo najširšej perspektívy. V súlade s dnešnými vedeckými poznatkami musíme hovoriť o multifaktorovom vzniku ochorenia, kde navzájom neznámym spôsobom interaktívne alebo kumulovane spolupôsobí vplyv životného prostredia, psychosociálne faktory, imunologické, endokrinné a genetické faktory.

Na onkologické ochorenia sa teda nemožno pozerať ako na poruchu izolovanej časti organizmu.

Týka sa totiž človeka ako celku a tomu treba prispôsobiť aj poňatie liečby. Nelieči sa choroba, ale človek ako celistvá osobnosť. Nejde o chorobu, ktorou trpí ten či onen človek, ale o chorého človeka, ktorý má tú či onú chorobu.