Zdroje sociálnej opory pri diagnostikovaní rakoviny

Primeraná psycho-sociálna opora prispieva k lepšej kvalite života ťažko chorého. Chorý človek potrebuje, aby mu okolie venovalo pozornosť, no zároveň je vo vzťahoch k druhým často precitlivený, podráždený a vzťahovačný.

Ani fakt, že človek má rodinu a veľa známych nezaručuje, že v čase potreby mu budú schopní byť oporou a poskytnú mu pomoc. Môžu nastať nasledujúce situácie:

• existujúci systém sociálnej opory, je zároveň schopný a ochotný poskytovať pomoc,
• systém sociálnej opory existuje, no je potrebné ho zmobilizovať a aktivizovať, 
• chýbajúci systém sociálnej opory, tu je potrebné hľadať náhradné zdroje poskytovania opory a pomoci napr. sociálnym pracovníkom

Pri dlhodobej liečbe je podstatný vzťah medzi lekárom a pacientom. Ten by mal byť symetrický, pričom spája dvoch odborníkov na rovnakú problematiku. Lekár je expert na medicínsky aspekt, naopak pacient na prežívanie ochorenia. Obaja predstavujú určitý pohľad na ochorenie. Ideálne je, ak v kontakte prevláda spolupráca a rešpekt.

Rakovina a blízke okolie

Nemenej rozhodujúce sú aj vzťahy s blízkym i vzdialeným okolím. Ľudia, s ktorými je človek v kontakte a sú v prípade potreby ochotní poskytnúť pomoc, patria do jeho sociálnej siete. Tvorí ju rodina, blízka i vzdialenejšia, priatelia, spolupracovníci, susedia, ale aj členovia farnosti, či záujmových klubov.

Okrem osobnej siete, ktorá je založená na neformálnych vzťahoch, existuje aj formálna sociálna sieť. Tú tvoria inštitúcie, organizácie, nadácie, občianske združenia a iné, ktoré ponúkajú sociálne služby pre zvládanie sociálnych udalostí.

V životnej kríze, ktorú onkologická diagnóza vyvoláva, môže teda človek využiťtieto základné zdroje sociálnej opory:

• prirodzené,čiže rodina, blízki príbuzní a priatelia,
• pomáhajúce profesie a náboženské organizácie,
• svojpomocné a podporné skupiny,
• iné komunitné zdroje, rôzne inštitúcie a štátne organizácie.

Človek si z dostupných zdrojov vyberá tie, ktoré zodpovedajú jeho aktuálnym potrebám, pričom potreba sociálnej opory pretrváva často dlhšie, ako si okolie postihnutého myslí. Správanie všetkých osôb, ktoré sú v kontakte s pacientom a podporujú ho mu napomáha k:

• väčšej istote a pocitu bezpečia,
• spolupatričnosti a citovej zainteresovanosti,
• stabilizácii sebahodnotenia,
• utvoreniu iného pohľadu na krízovú situáciu,
• hľadaniu možných riešení aktuálnych problémov.

Pozitíva sociálnej opory 

Psychike človeka istý čas trvá, kým prijme fakt život ohrozujúcej diagnózy. Hneď potom je dôležité riešiť otázku: Čo teraz robiť? Až vtedy je vlastne pacient pripravený na účinnú spoluprácu s lekárom. Aby mohli príbuzní pomáhať členovi svojej rodiny, je dôležité, aby poznali priebeh prijímania ochorenia.

Práve v čase hnevu, depresie, smútku je podstatné sprevádzanie, opora i poskytnutie bezpečného prostredia, kde je miesto aj pre negatívne prejavy. S podanou rukou sa ľahšie kráča a niekedy prejdú roky, kým duša človeka nájde pokoj. Iba pokora, zamýšľanie a hľadanie zmyslu vzniknutej situácie pre seba aj okolie, vedie k dozrievaniu človeka, obohateniu života a možno až k vďačnosti za životnú lekciu.