Cesta človeka k zisteniu onkologickej diagnózy

Cesta ku zistení diagnózy a jej oznámeniu pacientovi tak môže byť pomerne zdĺhavá a zložitá.

Podozrenie na onkologické ochorenia môže pojať chorý sám a vyhľadať tak špecialistu, praktického lekára, či sa dostaviť na preventívne vyšetrenie. Iniciovanie k špecializovanému vyšetreniu však môže dať aj lekár vykonávajúci vyšetrenie či zákrok s onkologickou problematikou nesúvisiace.

Prvotné náznaky choroby

Cesta pacienta k zisteniu, že sa potýka s onkologickým ochorením, tak môže trvať ešte násobne dlhšiu dobu. Na počiatku tak zvyčajne stoja prežívané subjektívné ujmy a dojmy. Človek sa stretáva s rôznymi ťažkosťami či len vágnymi náznakmi, že sa s jeho telom niečo deje. Prežíva tak pocit ohrozenia, ktorý vyvoláva úzkosť. Tá sa môže prejavovať - ako aj v iných situáciách - zhoršenou kvalitou spánku, nepríjemnými snami a mnohými fyziologickými prejavmi (búšenie srdca, potenie, tras, menšia chuť do jedla, zhoršená schopnosť sústredenia atď.).

Pri zhoršovaní prežívaných ťažkostí človek postupne prichádza k ich vyhodnoteniu ako signálov choroby. Začína teda na seba nazerať ako na chorého, prežíva so zmenou súvisiace afektívne reakcie, uvažuje o možných dôsledkoch tohto zistenia. Momenty uvádzajúci do činnosti správanie človeka pri narušení zdravia, ako sú napríklad:

1. Do akej miery je človek znepokojený príznakmi?
2. Akú povahu a kvalitu má tento príznak?
3. Do akej miery daný príznak ohrozuje vzájomný vzťah daného človeka s inými ľuďmi?
4. Do akej miery prekáža objavenie zdravotného problému uskutočneniu zamýšľanej činnosti?
5. Aké sociálne „sankcie“ stoja v pozadí danej situácie?

Mýtus o rakovine

 V rodinách bez skúsenosti s onkologickým ochorením sa často objavuje pôsobenie "mýtu o rakovine", ako o chorobe zákernej, nečistej, choroby vyvolávajúcej strach a pocit hanby. Pojem rakovina oddávna obklopuje mystická predstava nevyliečiteľnosti a neodvratnej smrti, ktorej predchádzajú kruté a neutíšiteľné bolesti, iné utrpenia a obmedzenia kvality života.

Na základe subjektívneho hodnotenia príznakov a dostupných informácií si človek pokúša stanoviť vlastnú "laickú diagnózu". "Diagnóza je pre neho inštrumentálnym pojmom, s ktorého pomocou si môže zaradiť ťažkosti a zároveň posúdiť ich nebezpečnosť. Predstavy o svoje vlastné chorobe spočívajú v potrebe kauzality každého človeka.

Rakovina ako trest?

Na interpretáciu a hodnotení situácie sa podieľa mnoho vplyvov. Medzi zásadné v kontexte onkologických ochorení patrí najmä predchádzajúca skúsenosť s ochorením (osobná, v rodine, alebo sprostredkovaná).

Ľudskému uvažovaniu je blízka predstava o vzniku choroby v dôsledku vplyvu stresu, potláčaných emócií či prepracovania. Existuje odborná i laická diskusia o vplyve životného štýlu, stravovania a fajčenis. Z toho vyplývajúce úvahy o vlastnom omyle alebo zavinenia choroby - akomsi  "treste rakovinou" – sú pre pacientov s onkologickým ochorením typické, avšak veľmi často mylné.

 Zdržanie na strane chorého

Proces, ktorý predchádza návšteve lekára, teda môže trvať dni, týždne, mesiace, dokonca aj roky. V rámci tejto doby rozlišujeme tri druhy zdržanie na strane chorého:

1. Zdržanie pri hodnotení príznaku (Čas, ktorý uplynie od objavenia sa príznaku do chvíle, kedy chorý dôjde k presvedčeniu o jeho závažnosti.)

2. Zdržanie pri vyhodnotení vážnosti choroby (Čas, ktorý uplynie od hodnotenia príznaku ako závažného do chvíle, kedy chorý dôjde k záveru, že by mal navštíviť lekára.)

3. Zdržanie pri realizácii rozhodnutia (Čas, ktorý uplynie od rozhodnutia navštíviť lekára do doby, kedy toto rozhodnutie realizuje.) "

Z dostupných výskumov vyplýva, že najmenšieho zdržania vo vyhľadanie lekára dosahovali tí chorí, ktorí pociťovali veľmi výrazné príznaky, jasne zodpovedajúce konkrétnej choroby, či ľudia sa skúseností s určitým symptómom, u ktorého je nutné promptné lekárske ošetrenie.

V nasledujucom článku si povieme o počiatočných reakciách pri zdelení choroby.