História rakoviny krčka maternice

Prvé písomné zmienky, ktoré by sa mohli týkať tohto nádoru sú v staroegyptských papyrusoch. Ebersov papyrus sa zaoberá liečbou nádorov. U receptu č 813 sa uvádza "iný (liek) pre tú, ktorej maternica (Hemet) je zožieraná (wenemet) a v ktorej pošve sa objavia vredy" . Slovo „zožieraná“ celkom výstižne vyjadruje dôsledok karcinómu maternice. Liečenie spočívalo vo výplacho vagíny s prímesou žlče a vápna a s rozdrvených škrupiniek z ustríc.

V knihách Hippokrata a jeho žiakov nájdeme veľa známok o nádoroch. U nádorov maternice zdôrazňujú ulceráciu (tvorbu vredov) a zhubnosť. Benígne nádory boli známe ako squirrhos, zhubné mali názov karkinoma. Hippokrates (460-377 pred nl) sa vyjadruje o tom, že rakovina krčka maternice v pokročilom štádiu už nie je liečiteľná.

V starovekom Ríme Galenos rozdelil nádory na skirhos, tuhé, ohraničené, pevne sediaci, niekedy bolestivé, ale benígne. Karkinos ako veľmi tvrdý, ulcerující, malígny. Karcinóm maternice pokladal Galenos za úplne nevyliečiteľný. Za príčinu nádorov považoval nadmernú tvorbu čiernej žlče (Melancholy).

Prvá zmienku o vzťahu karcinómu krčka maternice a sexuálnym životom nájdeme v knihe talianskeho lekára Rigoni-Sterna. Analyzuje príčiny úmrtí žien vo Verone v období 1760-1839. Všimol si rozdielu vo zvýšenom výskyte u vydatých žien, vdov a prostitútok oproti mníškam a pannám

V stredoveku interpretácia karcinómu a jeho vzniku naďalej zostával u teórie čiernej žlče. Obľúbeným spôsobom liečenia bola kauterizácia. Theodoric opísal chirurgickú liečbu v knihe Chirurgia. "Čím je rakovina staršia, tým je horšia. Čím viac obsahuje svalov, žil a živiacich tepien, tým je horšia a ťažšie liečiteľná. V takýchto miestach je nutné sa obávať incízií (rez tkanivom) , kauterizácie (liečba odstránením tkaniva rozžeraveným drôtom) alebo ráznych chirurgických zákrokov. Ak je rakovina v mäsitých miestach, kde nie je potrebné sa obávať žil a svalov, vyrežte ju ďaleko až do zdravého tkaniva a potom ju spáľte... " Taktiež aplikoval metódu umŕtvenia tkaniva (nádoru) pomocou masti, unguentum Theodoric, avšak tá, pri predávkovaní, usmrtila chorého skorej, ako umŕtvila nádor.

Najväčšiu pozornosť rakovine krčka maternice bola venovaná od 20. storočia. Doktor Hinselmann v roku 1924 si všimol, že tumor je lepšie diagnostikovateľný za pomoci osvetlenia a zväčšenia, pretože voľným okom spočiatku nie je vidieť. Hinselman zostrojuje binokulárny mikroskop na pohyblivom stojane, ktorý nazval Kolposkopia. K tomu použil von Eickenovu lampu a Leitzovu preparačná lupu. Všetko publikoval v časopise München Medizinischen Wochenschrift.

O rok neskôr opisuje Babes cytologické stery z krčka maternice. Za dva roky navrhuje Schiller využitie roztoku jódu na vyhľadávanie prekanceróz (Schillerov test) a Papanicolaou si všíma súvislostí medzi abnormálnymi bunkami z vaginálneho steru a karcinómom krčka maternice. V roku 1943 Papanicoaou a Traut vydávajú knihu o diagnostike rakoviny krčka maternice pomocou sterov.

Dr Broders zavádza termín karcinóm in situ. Hinselmann uvádza, že doba premeny prekancerózy na rakovinu je 10-15 rokov. V roku 1949 Ayre zistil, že rakovinu krčka maternice spôsobuje ľudský papilomavírus. V roku 1954 Barrett označí sexuálny prenos infekcie HPV. V roku 1963 Crawford opísal fyzikálne vlastnosti papillomavirovej DNA. V roku 1994 objasňuje Hausen predpoklad papillomavirového karcinogénneho potenciálu, kedy sa vírus inkorporuje do genómu bunky, zmenou 2 alelových párov hostiteľskej bunky na nepoznanie tejto zmenenej bunky imunitným systémom.

V bývalej ČSSR boli zavedené depistáže rakoviny rodidiel, až z toho sa neskôr vyvinul systém preventívnych prehliadok.