Zelený čaj bojuje proti rakovine

Spracovanie zeleného čaju

Rozdielnymi spôsobmi spracovania možno z čajovníkových lístkov zhotoviť zelený aj čierny čaj. Zelený čaj prechádza najšetrnejším spôsobom spracovania. Aby lístky z čajového kríka zostali po očesaní zelené, musí sa prerušiť proces fermentácie deaktivovaním fermentačných enzýmov, ktoré by inak vyvolali proces kvasenia, čím by sa zo zeleného čaju urobil čaj čierny s úplne inou chuťou a čiastočne veľmi obmedzeným liečivým účinkom. Tento proces fermentácie môže byť zastavený dvojakým spôsobom.

Pražením (čínsky spôsob), pri ktorom sa čajové lístky vložia ihneď po zbere do plochých oceľových panvíc alebo kovových bubnov, kde sú vystavené suchému žiaru po dobu menej ako jednej minúty. Potom sa väčšinou ručne premiesi a suší po dobu ôsmich aý dvanástich hodín. Následkom toho sa čajové lístky zvinú. Takto spracované čajové lístky sa postupne preosievajú niekoľkými rôzne hustými sitami, aby sa roztriedili podľa veľkosti. S klesajúcou veľkosťou lístkov klesá kvalita čaju. Čajovým "prachom", ktorý po preosiatí zostane, sú plnené čajové vrecúška.

Naparovaním (japonský spôsob), pri ktorom sú čerstvo nazbierané čajové lístky vystavené na 20 - 40 sekúnd vodnej pare. Fúkaním horúceho vzduchu sú potom lístky opatrne sušené a nakoniec zlisované. Čaj je sušený tak dlho, kým jeho priemerný obsah vlhkosti nedosiahne približne 3 % vlhkosti čerstvej rastliny. Na záver sú čajové lístky zvinuté, preosiate sitami a triedené do jednotlivých sort.

Príprava zeleného čaju

K zelenému čaju sa musíme správať oveľa šetrnejšie ako k čaju čiernemu. Látky obsiahnuté v zelenom čaji majú totiž oveľa voľnejšie chemické väzby a v horúcej vode sa rozpustia rýchlejšie a bezo zvyšku. Preto sa nesmie lúhovať príliš dlho a je potrebné ho zaliať vodou o nižšej teplote (70 - 90 ° C). Takýto postup šetrí jeho aromatické látky, ktoré pri veľmi vysokých teplotách ľahko vyprchajú a tiež zachováva vitamíny, aminokyseliny a enzýmy, ktoré sú taktiež citlivé na teplotu.

Delenie zeleného čaju

V starovekej Číne bolo známych viac ako 8 000 druhov zeleného čaju. Dnes ich je ale podstatne menej. Chuť čaju závisí na mnohých faktoroch a tými sú:

• plantáže (pôda, počasie a ďalšie vlastnosti oblastí, kde sa čaj pestuje)
• spôsoby pestovania,
• čas a spôsob zberu,
• výber a stupeň zrelosti čajových lístkov,
• rastliny rastúce v blízkosti čajovej plantáže
• spôsob spracovania očesaných lístkov

Najjednoduchšie môžeme zelený čaj deliť na čínsky a japonský. Čínsky má na rozdiel od japonského bledšiu zelenú farbu a odlišný spôsob fermentácie (pražením). Japonský čaj vyniká svojou trávovo príchuťou, sýto zelenou farbou a k fermentácii dochádza pomocou horúcej pary. Menej známe sú potom ešte taiwanské, indické, ceylónske a ďalšie čaje. Podrobnejšie delenie je ďalej možné podľa oblastí pestovania v každej z týchto krajín.

Zelený čaj, voľné radikály a antioxidanty

Voľné radikály sú vysoko reaktívne molekuly a časti molekúl, ktoré majú jeden alebo viac nespárovaných elektrónov. Voľný radikál zoberie elektrón inej molekule, takže tejto molekule začne elektrón chýbať a stane sa tak voľným radikálom. Tá zase odníme elektrón z inej molekuly, ktorá sa následne stane voľným radikálom. Takto vzniká akási reťazová reakcia, ktorú môžu zastaviť antioxidanty.

Ak nedôjde k prerušeniu tejto reakcie, dochádza k vzniku neškodného oxidu uhličitého, vody a energie. Pokiaľ ale niektorý z voľných radikálov z tejto reakcie unikne, môže poškodiť molekuly v telesných bunkách. Po nejakej dobe vedie takéto poškodenie tela k množstvu chorôb a predčasnému starnutiu buniek.

Voľné radikály sú schopné škodiť bunkám tela, pomáhajú pripravovať pôdu pre rakovinu, choroby srdca a mnoho ďalších degeneratívnych ochorení. Jedným z najnebezpečnejších voľných radikálov je singletový kyslík alebo superoxidový ión, ktorý vzniká z peroxidu vodíka. Voľné radikály sa tvoria z troch hlavných zdrojov: v tele, v okolitom prostredí a z iných voľných radikálov. Ich množstvo v tele sa zvyšuje pôsobením mnohých faktorov, počnúc stresom, cez toxické látky v okolitom prostredí a UV žiarenie, až po zlé stravovacie návyky.

Antioxidanty majú tú dôležitú vlastnosť, že môžu dodávať elektróny voľným radikálom, čím získate schopnosť uhasiť ich reaktivitu a ukončiť zhubný reťazec radikálových reakcií. Taký antioxidant potom buď vstupuje znova do reakcie s iným antioxidantom, aby sa sám nestal voľným radikálom, alebo môže zostať v zmenenom stave, ak nemá jeho nová štruktúra škodlivý vplyv na iné molekuly.

Antioxidačné enzýmy, ktoré si telo vytvára a antioxidačné vitamíny, ktoré prijímame s potravou, nemôžu dostatočne ochrániť všetky telesné bunky pred poškodením v dôsledku okysličovania. Preto nás zaujímajú antioxidačné látky, ktoré sa nachádzajú v rastlinách, vrátane polyfenolov vyskytujúcich sa v zelenom čaji, zvlášť katechínov, ktoré majú oveľa vyšší antioxidačný účinok ako mnohé druhy ovocia alebo zeleniny, napríklad cesnak, cibuľa , kel a ďalšie.

Známa tyčinka je len pre ilustráciu, určite ňou kvalitný zelený čaj nenahradíte ;).