Ako znížiť riziko vzniku niektorých rakovinových ochorení pomocou správneho jedla

Informácie o potravinách   

Už tisíce rokov sú obilniny hlavnou potravinou pre väčšinu ľudstva. Až v tomto storočí stratili výrobky z obilia svoj význam. Neprávom, pretože zrno obsahuje skoro všetky výživné látky potrebné k životu:

• uhľohydráty, ktoré boli v sedemdesiatych rokoch „zakázané“,
• 7 až 12% bielkovín, 2 až 7% tukov s vysokým podielom životne dôležitých kyselín,
• vitamíny, predovšetkým B1 a E a minerálne látky, napr. železo.

Nesmieme zabudnúť ani na balastné látky, ktoré regulujú chod stolice a sú schopné viazať na seba rôzne škodliviny.

Predpokladom pre vysokú výživnú hodnotu výrobkov z obilia je, že sa použije a zomelie celé zrno aj s klíčkami a obalmi.

 

Pri výrobe výražkovej múky sa tieto súčasti bohaté na výživné látky odstránia, pričom sa stratí 40 až 90% vitamínov, minerálnych a balastných látok. V špeciálnych obchodoch, ale aj vo veľkých potravinových samoobsluhách tento tovar už ponúkajú. Najlepšie je nechať si obilie krátko pred použitím zomlieť, alebo si do domácnosti kúpiť mlynček na obilie.

Cenné látky z obilia sa na vzduchu kazia, preto sa musí balená celozrnná múka konzervovať. Celozrnný čierny chlieb z bežných pekární nie je často pravým celozrnným pšeničným chlebom, pretože klíčky boli odstránené, aby sa celozrnná múka dala skladovať.

Aby bolo možné jedálny lístok obohatiť, mali by sa používať rôzne druhy obilia s rôznym obsahom živín a s viacerými možnosťami využitia.
Jedlá z obilovín majú nízky obsah tukov a predstavujú v spojení s mliekom a ovocím alebo so zeleninou plnohodnotnú výživu. Aj vločky (ovsené a iné), napriek stratám v procese výroby, sú hodnotnou potravinou.

Ovocie a rakovina

Väčšina druhov ovocia a zeleniny je chudobná na energetické látky, ale bohatá na vitamíny, minerálne a balastné látky. Popri obilí sú najdôležitejšou potravinou plnohodnotnej výživy. Aromatické látky, farbivá a organické kyseliny, ktoré obsahujú, povzbudzujú trávenie.

Na vitamín C sú bohaté:

petržlen, paprika, brokolica, ružičkový kel a kapusta, kivi, čierne ríbezle, jahody a citrusové plody. Mrkva, petržlen, špenát, kapusta, fenikel a brokolica, ako aj mango, marhule a žlté melóny sú hlavným zdrojom karoténov. 

Zelenina je ešte lepšia ako ovocie

Zemiaky a strukoviny (hrach, fazuľa, šošovica) obsahujú navyše uhľohydráty a bielkoviny. Sú síce bohatšie na energetické látky, ale nepriberá sa z nich na hmotnosti. Spolu s obilninami a mliečnymi výrobkami poskytujú hodnotné jedlo (napr. zemiaky v šupke s tvarohom). Priberá sa od všetkých zemiakových jedál pripravovaných na tukoch: zemiakové hranolčeky (pommes frites), krokety, zemiakové lupienky (chips) a opekané zemiaky. Sójové boby sú mimoriadne bohaté na bielkoviny.

Z rozdrvených sójových bobov sa vyrába sójový syr TOFU, ktorý môže nahradiť mäsité jedlo. TOFU je ľahko stráviteľný, nevytvára kyselinu močovú. Na výrobu „sójového mäsa“ sú potrebné potravinársko-chemické procesy, preto sa sójové mäso neodporúča zaradiť medzi plnohodnotné potraviny.

Orechy, semienka, napr. slnečnicové, sezamové a ľanové sú dodávateľmi veľmi hodnotných výživných látok. Obsahujú vápnik, železo, kyselinu linolovú, ale aj veľa tukov. Možno ich v malých množstvách pridávať do jedál, alebo chrumkať medzi hlavnými jedlami.

Mnohé druhy zeleniny sa dajú pripraviť v surovom stave vo forme šalátov. Zachovávajú si tak vitamíny a minerálne látky. Balastné látky sa musia dobre požuť. Ich konzumáciou sa na dlhší čas zachová pocit sýtosti.

Niektoré druhy zeleniny sa musia variť, aby sa rozložili a aby sa z nich vyplavili prírodné jedovaté látky.

 

Zelenú fazuľku a strukoviny nemožno jesť surové, aj kapustu odporúčame uvariť, lebo inak bráni ukladaniu jódu do štítnej žľazy. Surové uhľohydráty zo zemiakov sú v porovnaní s uhľohydrátmi z obilia zle stráviteľné a karotény z dusenej mrkvy sú zas lepšie využiteľné. Na jedlo z mrkvy by sa malo dať pár kvapiek oleja, aby sa zlepšilo jej využitie.

Čerstvú stravu dávkovať individuálne

Na otázku, koľko surových a čerstvých potravín treba jesť, sa nedá jednoznačne odpovedať. Ideálne by bolo, keby polovicu jedál tvorili zelenina, ovocie, orechy, semienka, liečivé bylinky, oleje lisované za studena a nezohrievané mliečne výrobky. Treba však brať do úvahy aj osobnú neznášanlivosť niektorých zelenín.

Surové potraviny môžu vyvolať alergie skôr ako varené. Každý si musí sám vyskúšať, aké množstvo surovej potravy znesie. Odporúčať možno aj hlboko zmrazené, nespracované plody a zeleninu. Výživné látky a ich chuť ostávajú zachované.