MENU

Humánne papilomavírusy

3.12.2016 medicc
Ľudské papilomavírusy (Human papillomaviruses) sú pôvodcami sexuálne prenosných ochorení (STD). V súčasnosti poznáme asi 300 typov papiloma vírusov, z nich asi 120 typov infikuje človeka.

Tých, ktoré postihujú práve genitálny trakt je 40 typov, sú etiologickým agensom pre vznik prekancerózy a zhubných nádorov rakoviny krčka maternice, ďalej pošvy a vulvy, ale dokonca môžu spôsobiť ochorenia v negynekologických oblastiach ako je napríklad konečník, penis, alebo tiež spôsobujú orofaryngálne ochorenia.

 

Sú druhovo špecifické, nie sú prenosné na iný živočíšny druh. Samotný papilomavírus nedokáže vyvolať dysplastické zmeny, preto je vždy nevyhnutná súčinnosť kofaktorov, ktoré uľahčujú vírusu preniknúť do hostiteľskej bunky a tým vyvolať ochorenie. Medzi kofaktory sa radí imunologický deficit, fajčenie tabaku, chlamýdiové infekcie, infekcie spôsobené herpesom simplex, chronický zápal krčka maternice, promiskuita, dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie.

cigarette-16422

Minimálne s jedným typom sa vo svojom živote stretne osem z desiatich žien, pretože nakaziť sa je možné akýmkoľvek priamym kontaktom s infikovanou osobou, nie je k tomu potrebný ani sexuálny styk.

 

Čeľad Papillomaviridae zahrňuje len jediný rod- Papillomavirus. Vďaka svojej druhovej a tkanivovej špecificite infikujú výlučne proliferujúce bunky plochého dlaždicového epitelu, ktorý sa u človeka nachádza na koži a slizniciach.

 

DNA HPV výrusu

 

Genóm HPV je uložený v kruhovitej DNA, okolo ktorej je kapsidový obal, vytvorený z dvoch proteínov- hlavného L1 a vedľajšieho L2. DNA má okrem týchto dvoch proteínov ďalších 8, označovaných E1-E8, z nich pre zvrat infikovanej bunky do malígneho fenotypu, sú významné dva a to E6 a E7, ktoré sú zodpovedné za transkripciu, replikáciu a transformáciu genetickej informácie hostiteľskej bunky. Proteíny E hrajú hlavnú úlohu pri integrácií do napadnutej DNA bunky, rozdeľujú sa na základe onkogenity na:

 

  • HPV s genotypom nízkorizikovým ( Low risk- LR) a sú to 6,11, 40, 42, 43, 44, 45, 54, 61, 72 a 81.

  • HPV s genotypom vysokororizikovým ( High risk- HR) a sú to 16, 18, 26, 31, 33, 35, 39, 45, 51, 52, 53, 56, 58, 59, 66, 68, 73 a 82.

Zo spomínaných typov WHO určila za karcinogénne pre ľudí práve typy 16 a 18.

 

HPVdokonale prispôsobené na prežívanie v hostiteľských bunkách, vstupnou bránou infekcie sú mikroskopické trhliny na koži a slizniciach, možný je aj prenos orálnou cestou, taktiež autoinokuláciou prstami alebo prádlom. Papilomavírusy sú vysoko odolné voči vysychaniu, pri izbovej teplote dokážu prežiť týždeň, ba dokonca pri hodine zahrievania na 56°C sú stále rovnako infekčné, nie je možné ich inaktivovať alkoholom, nie sú rezistentné voči jódovým preparátom, ktoré ich bezpečne usmrtia.

headache-154022

Začiatok infekcie

 

70% infekcií odznieva do jedného roka, až 90% do dvoch rokov a to bez použitia akejkoľvek liečby. U 5-10% žien infekcia pretrvá vo forme perzistentnej infekcie, preto sa táto skupina žien stáva najrizikovejšou pre začiatok karcinómu krčka maternice. Zo všetkých prípadov rakoviny krčka maternice 70% súvisí s HPV typmi 16 a 18, ďalších približne 80% súvisí s HPV typmi 16,18,45,31 a 33, práve s typmi 16,18 a 45 má súvis 7% adenokarcinómov.

 

Prekancerózy RKM

 

Ochorenie sa už desaťročia vyvíjalo cez prekancerózy, na ich odstránenie sa používajú ablačné techniky, vďaka ktorým sa odstráni už dysplasticky zmenený epitel. Označenie ,,dysplázia“ znamená ,,zle tvarovaný“ a používa sa pre netypické zmeny v jednotlivých vrstvách dlaždicového epitelu, v závislosti od množstva prerastených atypických buniek sa delí na miernu, stredne ťažkú a ťažkú dyspláziu. 

 

Pri karcinóme in situ dysplastické zmeny postihujú epitel v celej jeho hrúbke, teda sú to karcinómové zmeny postihujúce epitel nad bazálnou membránou, v súčasnosti sú takmer malé rozdiely v morfológií medzi karcinómom in situ a ťažkou dyspláziou, a práve z neskorších stupňov dysplázie a karcinómu in situ vzniká invazívny epidermoidný karcinóm.

microscope-2759

Pokiaľ sa dysplastické zmeny ohraničené len na epitelovej vrstve, ide teda o intraepiteliálne tzv. CIN – cervikálna intraepitelová neoplázia (Cervical Itraepithelial Neoplasia), z histopatologického hľadiska sa rozdeľuje na tri stupne a platia pre ňu nasledovné kritéria:

 

  • CIN-1: Dolná tretina hrúbky eptelového krytu je postihnutá (mierna dysplázia-Low grade SIL - LGSIL)

  • CIN-2: Jedna až dve tretiny hrúbky sú postihnuté ( stredne ťažká dysplázia- High-grade SIL - HGSIL)

  • CIN-3: Najťažšie postihnutie celého epitelu cez všetky vrstvy, zahŕňa aj karcinóm in situ (ťažká dysplázia a karcinóma in situ-High-grade (HGSIL)

 

V súčasnosti sa používa Bethesda klasifikácia na odporúčanie Národného onkologického ústavu (National Cancer institute- NCI), je založená na cytomorfologických zmenách a HPV typoch, ktoré ich spôsobujú, rozdiel je v tom, že tri stupne CIN klasifikácie sú uvedené v bodoch a to :

 

  • L-SIL- low -grade SIL- zodpovedá CIN 1
  • H-SIL-high –grade-SIL- zodpovedá CIN 2 a CIN 3
  • Zdroj informácií: FAIT, Tomáš a kol. 2009. Očkování proti lidským papilomavirům. Praha: Maxdorf, 2009. 118 s. ISBN 978-80-7345-204-9 GRACÍKOVÁ, Daniela. 2013. Epidemiológia a prevencia rakoviny krčka maternice. Bratislava. 46 s. KAUŠITZ, Juraj - ALTANER, Čestmír a kol. 2003. Onkológia. Bratislava: Veda, 2003. 658 s. ISBN 8022407119 44 KAUŠITZ, Juraj - ALTANER, Čestmír a kol. 2003. Onkológia. Bratislava: Veda, 2003. 658 s. ISBN 8022407119 KLENER, Pavel. 2000. Onkologie. Doporučené postupy onkologické péče. Praha: Galén, 2000. 59s. IBSN: 80-7262-058-4 KURIMSKÁ, Sylvia et al. 2012. HPV a opakované prekancerózy krčka maternice. In Slovenská gynekológia a pôrodníctvo : časopis Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. Bratislava : SAP, 2012. ISSN 1335-0862, 2012, roč. 19, č. 3-4, s. 96-99. MAĽOVÁ, A. - KOSTOLNÝ, I. - SCHOLTZ, E. 2011. Možnosti prevencie rakoviny krčka maternice. In Gynekológia pre prax. Bratislava: Samedi, 2011. ISSN 1336-3425, 2011, roč. 9, č. 1, s.19 - 22. MASÁK, Ladislav. 2011. Rakovina krčka maternice - ako vzniká a ako jej môžeme predchádzať. Bratislava: Liga proti rakovine SR, 2011. 18 s. ISBN 978-80-89201-41-9 MLYNČEK, M. 2008. Škola očkovania - boj s karcinómom krčka maternice je behom na dlhé trate. In Slovenská gynekológia a pôrodníctvo. Bratislava: SAP, 2008. ISSN 1335-0862, 2008, roč 15, č. 2, s. 87 - 93. MLYNČEK, Miloš. 2010. Klinické aspekty HPV infekcie - úloha primárnej prevencie. In Česká gynekologie. Praha : Česká lékařská společnost J. Ev. Purkyně, 2010. ISSN 1210- 7832, 2010, roč. 75, č. 4, s. 383-384. MOHAN, Harsh. 2010. Textbook of Pathology (Sixth edition). Slovenské vydanie: Bratislava: Balneotherma, 2011. ISBN 978-80-970156-6-4 PALKOVIČ, Michal et al. 2011. Histopatologická charakteristika HPV infekcie krčka maternice. In Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. Bratislava : SAMEDI, 2011. ISSN 1336-3425, 2011, roč. 9, č. 1, s. 7-9. TURYNA, Radovan - SLÁMA, Jiří. 2010. Kolposkopie děložního hrdla. Praha: Galen, 2010. 173 s. ISBN 978-80-7262-679-3 VOTAVA, Miroslav a kol. 2003. Lékařská mikrobiologie speciální. Brno: Neptun, 2003. 495 s. ISBN 80-902896-6- 5
Humánne papilomavírusy - 5.0 out of 5 based on 1 review
Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.