Patofyziológia nádorového bujnenia

Podstatou nádorového klonu je odlišnosť v genóme (prítomnosť somatickej mutácie/mutácií), ktorá je prenášaná na dcérske bunky. Táto zmena spôsobuje premenu správania buniek a ich pomnoženie. Nádorové bujnenie je niekoľkostupňový proces. Jeho vznik závisí od viacerých patologických zmien bunky. Ide o proces, ktorý sa vyvíja a preto môže nádor počas vývoja meniť svoje vlastnosti.

Nádor môže vzniknúť z ktorejkoľvek bunky organizmu s výnimkou buniek, ktoré v procese funkčnej diferenciácie a maturácie nevratne stratili schopnosť bunkového delenia. Najčastejšie vznikajú nádory v tkanivách, ktorých bunky sa delia. Môžu vzniknúť ale aj z buniek, ktoré sa nachádzajú v stave proliferačného kľudu.

Etiológia nádorového bujnenia

Podstatou nádorového bujnenia je vytvorenie patologického klonu nádorových buniek vyznačujúceho sa genetickou zmenou. Jeho vznik závisí od schopnosti vonkajších a vnútorných faktorov vyvolať genetické zmeny, od schopnosti bunky tieto zmeny opraviť a od schopnosti organizmu eliminovať bunky postihnuté genetickou zmenou.

Etiologické faktory nádorového bujnenia zahŕňajú veľké množstvo podnetov, ktoré sú schopné zmeniť usporiadanie genómu buniek. Takéto faktory sa nazývajú mutagény. Ich účinok závisí od intenzity a dĺžky pôsobenia. Vonkajšie patogénne mutagény môžu byť povahy:

• fyzikálnej: ultriafialové (UV) žiarenie, röntgenové žiarenie, gama-žiarenie a ionizujúce žiarenie elementárnych častíc
• chemickej: látky označované ako karcinogény
• biologickej: onkogénne vírusy

Mutagény fyzikálnej povahy

Za najvýznamnejší prirodzený mutagén je považované UV žiarenie, ktoré kvôli svojej malej prenikavosti postihuje len bunky epidermy kože. Podieľa sa na vzniku kožných nádorov. Ionizujúce žiarenie dokáže prenikať hlbšie do tkaniva a tým je vyššia pravdepodobnosť poškodenia DNA a iných molekúl. Vznik mutácii vplyvom žiarenia, ktoré spôsobí nádorovú transformáciu bunky je dej náhodný a jeho pravdepodobnosť sa zvyšuje s veľkosťou absorbovanej dávky žiarenia.

Mutagény chemickej povahy

Chemické karcinogény zahŕňajú veľkú skupinu chemických látok schopných priamej interakcie s DNA, alebo nepriameho poškodenia DNA napr. oxidatívnym stresom.Problémom týchto látok je, že niektoré látky sú prijaté do organizmu v nemutagénnej, nekancerogénnej podobe, ale v pečeni a v bunkách iných tkanív môžu byť transformované na produkty mutagénne a kancerogénne. Medzi chemické karcinogény patria aj niektoré liečivá hlavne zo skupiny cytostatík. Predpokladá sa, že chemické karcinogény sa podieľajú na vzniku nádorov gastrointestinálneho traktu, respiračného traktu, urogenitálneho traktu a pečene.

Mutagény biologickej povahy

Onkogénne vírusy sú schopné zmeniť genetickú informáciu infikovanej bunky a spôsobiť tak nádorové bujnenie. Medzi onkogénne vírusy patria DNA ako aj RNA vírusy. 

V prípade infekcie RNA onkogénnym vírusom (retrovírusom) dochádza k prepisu genetickej informácie reverznou transkriptázou. Vzniknutá genetická zmena sa prejaví pri delení buniek. RNA vírus môže obsahovať onkogén, ktorého bielkovinový produkt spôsobí zmenu vlastností infikovanej bunky, alebo zmenu intenzity expresie určitého ľudského génu, považovaného za protoonkogén. Výsledkom tejto infekcie je intenzívnejšie delenie a vyššia rezistencia k apoptóze. Príkladom je RNA retrovírus HTLV-1 (ľudský T-bunkový lymfotropický vírus 1), ktorý spôsobuje vzácny typ leukémie T- buniek.

Pri infekcii DNA vírusom, vírus vnesie do infikovanej bunky novú genetickú informáciu priamo vo forme DNA. Poznáme niekoľko DNA vírusov, ktoré spôsobujú nádorovú transformáciu bunky a to napr. ľudský papiloma vírus a Epstein-Barrov vírus.