Použitie rádioterapie v liečbe nádorov

Pri voľbe rádioterapie u onkologického pacienta rozhoduje okrem citlivosti nádoru na žiarenie (danej jeho histologickou skladbou), aj jeho veľkosť a lokalizácia v tele, stupeň jeho šírenia (prítomnosť alebo neprítomnosť metastáz), vek a celkový zdravotný stav pacienta.

Biologická účinnosť žiarenia je priamo úmerná výške aplikovanej dávky a nepriamo času pôsobenia. Rádioterapia je zvyčajne aplikovaná vo viacerých frakciách. Najčastejšie používanou frakcionáciou je konvenčná s 24h časovým intervalom 5x týždenne.

Aké druhy rádioterapie poznáme?

V prípade dostatočne citlivého, vhodne lokalizovaného a nie veľmi pokročilého nádoru bez metastáz možno zvoliť radikálnu, tzv. kuratívnu rádioterapiu, ktorej cieľom je úplná likvidácia nádoru a vyliečenie pacienta. Pri zhoršení stavu pacienta, alebo progresii ochorenia sa môže radikálna liečba žiarením zmeniť na paliatívnu.

Cieľom paliatívnej rádioterapie je dosiahnuť zmenšenie pokročilého nádoru a tým aj odstránenie sprievodných ťažkostí, ako sú bolesť, krvácanie alebo hnisanie. Rovnako priaznivo sa dajú ožarovaním ovplyvniť aj metastázy, napr. v kostiach, ktoré bývajú často spojené s veľkými bolesťami. Paliatívna rádioterapia prináša nielen veľkú úľavu chorému, ale môže mu aj predĺžiť život.

Prečítajte si tiež článok Rádioterapia.

Aké spôsoby rádioterapie poznáme ?

Podľa spôsobu aplikácie žiarenia do nádoru sa rádioterapia delí na externú rádioterapiu a brachyterapiu.

Externá rádioterapia

Pri externej rádioterapii sa nádor ožaruje zvonka, čiže zdroj žiarenia sa nachádza mimo organizmu pacienta vo väčšej vzdialenosti. Zdrojmi žiarenia sú ožarovacie prístroje rôzneho druhu. Lekár si u pacienta zvolí prístroj, ktorý je najvhodnejší pre liečbu daného nádoru. Najčastejšie sa využíva pri karcinómoch krčka a tela maternice (nevhodných na operáciu), pľúcnych karcinómoch, karcinómoch prsníka po prsník zachovávajúcom výkone, karcinómoch pažeráka, konečníka.

Plánovanie externej rádioterapie

Plánovanie rádioterapie si vyžaduje tímovú spoluprácu radiológov, radiačných onkológov, klinických fyzikov, rádiologických asistentov. Keďže pri rádioterapii žiarenie nezasahuje izolovane iba zhubný nádor, ale i okolité zdravé tkanivo, je veľmi dôležité plánovať tento postup individuálne, berúc do úvahy celkový stav pacienta, rozsah lokálneho nálezu, histopatologický typ, kritické štruktúry v okolí. Pred zahájením externej rádioterapie sa pre pacienta vypracuje individuálny ožarovací plán. Po stanovení diagnózy zhubného nádoru na základe komplexného klinického vyšetrenia treba určiť presné umiestnenie a rozsah nádoru, aby sa zabezpečilo správne zameranie liečebného zväzku žiarenia. Používajú sa na to rôzne diagnostické prístroje, ako napr. röntgen, počítačový tomograf, ultrazvuk, magnetická rezonancia, alebo simulátor.

Počítačový tomograf je zariadenie, ktoré poskytuje detailný obraz orgánov tkanív spolu s nádorom, ktorý je vo vnútri tela. Simulátor je röntgenový diagnostický prístroj, na ktorom je možné simulovať parametre použité pri liečbe na ožarovacom prístroji. Nie vždy však lekár potrebuje tieto diagnostické pomôcky. Často, najmä pri povrchovo uložených nádoroch, mu stačí vyšetrenie zrakom a pohmatom.

Voľba zdroju žiarenia pri externej rádioterapii

Po voľbe zdroja žiarenia a určení ožarovacích podmienok sa zhotoví tzv. izodózový plán. Dnes sa na jeho vypracovanie používajú počítačové zariadenia, tzv. plánovacie systémy, ktoré spolu s modernými zobrazovacími technikami (počítačová tomografia, magnetickárezonancia) významnou mierou prispeli k spresneniu dávkovania žiarenia a k zavedeniu nových pokrokových ožarovacích postupov.

Izodózový ožarovací plán je grafickýobraz, na ktorom s apomocou kriviek(izodóz) znázorňuje presné rozloženie žiarenia v nádore a jeho okolí, ako i počet a umiestnenie ožarovaných polí na povrchu tela pacienta, a uhol, pod ktorým žiarenie vstupuje do organizmu. Pod ožarovaným poľom sa rozumie plocha povrchu tela pacienta, cez ktorú prechádza zväzok žiarenia do hlbších častí tela. Lokalizáciu a veľkosť ožarovaných polí ako výsledok plánovania vyznačí lekár na koži pacienta farbou, ktorá niekedy (najmä pri silnejšom potení) môže znečistiť bielizeň a odev.

Farba je ťažko odstrániteľná, preto sa odporúča nosiť staršie šatstvo. Pacient si označenie ožarovaných polí nesmie úmyselne alebo neúmyselne odstrániť. Pre udržovanie telesnej hygieny je preto vhodnejšia sprcha než kúpeľ. Ožarované polia možno označovať aj trvalo malými znakmi tetovanými metylénovou modrou farbou alebo čínskym tušom. S týmto spôsobom označenia musí však pacient súhlasiť.

Pri ožarovaní hlavy a krku sa niekedy označenie ožarovaných polí, resp. iných znakov, ktoré vyžaduje technika ožarovania, robí na maske z priesvitnej umelej hmoty. Maska slúži tiež na fixovaniehlavypočas ožarovania. Spočiatku môže byť jej umiestenie na hlave pre pacienta nepríjemné, avšak nakoľko ju musí mať iba po dobu niekoľkých minút, čoskoro si na ňu zvykne.