Nádorové ochorenie - rakovina prsníka

Nádorové ochorenia sú v rozvojových krajinách druhou najčastejšou príčinou úmrtí. Odhadom výskytu, úmrtnosti a prevalencie hlavných typov rakoviny v 184 krajinách sveta sa zaoberá projekt GLOBOCAN. Na základe odhadov GLOBOCAN bolo v roku 2008 zistených 12,7 milióna prípadov výskytu rakoviny a ďalších 7,6 milióna prípadov úmrtí na rakovinu.

Životný štýl podporujúci vznik rakoviny

V ľudskej spoločnosti prevláda výber ,,rakovinu podporujúceho“ životného štýlu, ku ktorému patrí napr. fajčenie, nadmerný konzumizmus, fyzická nečinnosť ako dôsledok nezriedkavých sedavých povolaní a na druhej strane neustále aplikovanie rôznych diét. Celosvetový výskyt rakoviny pravdepodobne stúpa i v dôsledku starnutia a rastu svetovej populácie.

Na druhej strane, v rozvojových krajinách sveta v dôsledku neskorého stanovenia diagnózy a obmedzeného prístupu ku včasnej a štandardnej liečbe, je úmrtnosť na rakovinu vyššia. Podstatnej časti celosvetového výskytu rakoviny by sa dalo zabrániť, napríklad kontrolovaním už existujúcich znalostí o rakovine, zavádzaním programov na kontrolu tabaku, očkovaním (prevencia rakoviny krčka maternice a pečene), včasným odhalením a liečbou, rovnako ako aj propagáciou verejného zdravia, zdôrazňujúc fyzickú aktivitu a prísun zdravšej potravy. Jednou z najúčinnejších metód v boji proti rakovine sa však stále zdá byť prevencia.

Rakovina prsníka

Najčastejšie diagnostikovaným zhubným nádorovým ochorením a konkomitantne hlavnou príčinou úmrtí na rakovinu žien je rakovina prsníka. V súčasnosti je karcinóm prsníka jedným z hlavných problémov verejného zdravia. Napriek pokroku v boji proti nádorovým ochoreniam býva ročne celosvetovo diagnostikovaných viac ako 1,3 milióna nových prípadov rakoviny prsníka a 450-tisíc prípadov úmrtí.

Z celkového počtu prípadov výskytu rakoviny predstavuje rakovina prsníka 23% a v úmrtnosti (14% z celkového počtu) predbehla rakovinu krčka maternice. Pozitívom je, že vďaka včasnej diagnostike (napr. mamografii) došlo v posledných desaťročiach k miernemu poklesu úmrtnosti na rakovinu prsníka v niektorých európskych krajinách a Severnej Amerike. 

Slovenská republika a rakovina prsníka

Slovenská republika patrí medzi krajiny so stredným stupňom výskytu karcinómu prsníka, pretože incidencia je 47,4 na 100 000 žien. Jedná sa o najčastejšie zhubné nádorové ochorenie žien na Slovensku. V minulosti sa rakovina prsníka týkala žien vo veku okolo 60 rokov. V súčasnosti sa veková hranica posunula a karcinóm prsníka postihuje ženy vo veku 25-45 rokov.

Rakovina prsníka nepostihuje výhradne len ženy. Ročne býva karcinóm prsníka diagnostikovaný asi 1% mužov . Vysoké incidenčné čísla pre rakovinu prsníka sú charakteristické najmä pre krajiny západnej a severnej Európy, Austráliu, Nový Zéland a Severnú Ameriku.  Naopak, miestami najnižšieho výskytu rakoviny prsníka sú niektoré oblasti Afriky (napríklad Kongo, Rwanda) a tiež Ázie (konkrétne Vietnam, Mongolsko a Thajsko). Hlavné rizikové faktory rakoviny prsníka delíme na endogénne (vek, pohlavie, rasa, genetické a hormonálne faktory, rodinná a osobná anamnéza) a exogénne faktory (radiácia, nočné osvetlenie a s tým spojené narušenie cirkadiánnych rytmov, životný štýl atď.).

Medzi ďalšie zaujímavé endogénne rizikové faktory patrí dlhá menštruačná história, používanie postmenopauzálnej hormonálnej terapie, perorálna antikoncepcia, vysoký vek ženy pri prvom narodení dieťaťa a iné.

Vysoké riziko vzniku karcinómu prsníka predstavuje začatie postmenopauzálnej hormonálnej terapie v období kratšom ako 5 rokov po menopauze. Riziko vzniku karcinómu prsníka zvyšuje aj dlhodobé užívanie hormonálnej liečby. Ženy, ktoré nikdy nerodili, majú rovnako vysoké riziko vzniku rakoviny prsníka ako ženy, ktoré rodili vo vyššom veku.

Nižší vek matky prvorodičky znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka, pretože v dôsledku gravidity dochádza k bunkovej diferenciácii tkaniva prsnej žľazy, čím sa vytvára ochrana pred vznikom karcinómu. Bunková proliferácia iniciovaná v neskoršom veku je náchylnejšia na poškodenia. Dojčenie minimálne 12 mesiacov, s tým súvisiaca nižšia konzumácia alkoholu a nižší výskyt obezity, sú významnými faktormi, ktoré zvyčajne znižujú riziko rakoviny prsníka. Hlavnými prispievateľmi sú reprodukčné zmeny, fyzická nečinnosť a obezita.

Výskyt a úmrtnosť na rakovinu prsníka sú taktiež výrazne ovplyvnené rasou a etnickou príslušnosťou. Napríklad belošky a černošky majú vyššie riziko výskytu a mortality na rakovinu prsníka ako ženy iných rás alebo etnických skupín. Incidencia rakoviny prsníka černošiek je nižšia ako u belošiek, avšak mortalita u černošiek je o 42% vyššia ako u belošiek. Tento rozdiel je pravdepodobne výsledkom kombinácie biologických a nebiologických činiteľov, vrátane rozdielov v čase diagnózy, obezity a pridružených ochorení, dodržiavaní liečby a reakciách na ňu.