Vznik nádorov v prsníkovej žľaze

Vznik karcinómu je podmienený rôznymi mutáciami, či už somatickými, indukovanými alebo spontánnymi v špecifických génoch DNA. Ide najmä o gény, ktoré kódujú proteíny regulujúce bunkový cyklus, bunkové delenie a tiež diferenciáciu buniek.

Mutácie spôsobujú poruchy funkcie proteínov, ktoré dané gény kódujú. Pre vznik rakoviny stačí len malé množstvo génov, približne niekoľko sto, na ktorých prebehnú významné mutácie. Medzi takéto proteín kódujúce gény patria napr. tie, ktoré sa podieľajú na prenose signálu, kontrole replikácie DNA a chromozómov, regulácii bunkového cyklu, diferenciácie buniek a iné.

Dôležitú úlohu pri vzniku karcinogenézy zohrávajú inicátory, ktoré nevratne poškodzujú DNA a promótory, ktoré podporujú expanziu buniek, ktoré boli ovplyvnené inicátormi. Prvá fáza, nazývaná aj hyperplazia, spočíva v nekontrolovateľnom delení buniek, po vystavení karcinómu. Štruktúra materských a dcérskych buniek však ostáva nezmenená. Tieto bunky sú však senzitívnejšie a môže v nich dôjsť k mutácii, ktorá spôsobí stratu kontroly nad proliferáciou.

Dcérske bunky takýchto buniek, vykazujú abnormálny patologický vzhľad, čo sa odborne nazýva dyspalzia. Ďalšia fáza je charakteristická vznikom beginného nádoru, v priebehu ktorej dochádza k ďaľším mutáciam a abnormálnemu deleniu. Vzniká bunka, ktorá stratila kontrolu a prerastá do maligného nádoru, ktorý má schopnosť matastázy 

Vznik nádorov v prsníkovej žľaze

Nádory, ktoré vznikajú v prsníkových žľazách sú hormón – závislé karcinómy, ktorých vznik je podmienený ženskými hormónmi estrogénmi. Estrogény ovplyvňujú činnosť rastových faktorov a onkogénov. Onkogény, ktoré sa vymknú regulácii sú premenené na protoonkogény a tie riadia procesy, ktoré sú nekontrolovateľné. Porucha genetickej informácie bunky spôsobuje jej zmenu na nádorovú bunku.

Miestom vzniku duktálnych karcinómov u ženy ktorá nikdy nerodila, je najmenej diferencovaná jednotka nachádzajúca sa v prsníkovej žľaze - LOB1 (TDLU). Ďalšie štúdia vzoriek normálnej a karcinómom postihnutej prsníkovej žľazy, hovoria o zvýšenom počte hyperplastickýh terminálych duktov, duktálnych karcinómov in situ a atypických LOB1 vznikajúcich z LOB1, v parenýchme mliečnych žliaz v ktorých sa vyvinuli malignácie, ako v parenchýme bez maligných zmien.

LOB1 sú ovplyvnené preneoplastickými a neoplastickými procesmi. Viac diferencované LOB2 bývajú ovplyvnené neopalstickými léziami. Z LOB3 vniknú fibroadenóny a sklerotické adenomatózy a z LOB4 vznikne laktačný adenóm. Dôležitým klinickým faktom je možnosť vzniku duktálneho karcinómu z LOB1 u žien, ktoré ešte nikdy nerodili. LOB1 je najpočetnejšia štruktúra v mliečnej žľaze, čo vplýva na rast rizika vzniku rakoviny. U žien, ktoré už rodili, má mliečna žľaza s rozvinutou rakovinou prsníka dominantný počet štruktúr LOB1, rovnako u nulipár, ktoré rodili prvýkrát vo vyššom veku .

Rozdelenie nádorov v prsnej žľaze sa budeme venovať v ďalšom článku.