Pankreas a rakovina II. (nádorové ochorenia)

Nádory endokrinnej časti sú zriedkavé a tiež ozančované ako nádory neuroendokrinné, alebo tiež ostrovčekové, pretože vychádzajú väčšinou z buniek Langerhansových ostrovčekov. Môžu byť nefunkčné (nesecernujú žiadne pepitdy alebo produkujú peptidy bez špecifických klinických prejavov) a funkčné, ktoré vyvolávajú typické klinické príznaky, podľa toho o aký hormón sa jedná.

K funkčným neuroendokrinným nádorom ostrovčekov patria: inzulinóm, glukagonóm, gastrinóm, vipóm, somatostatinóm. Benígne nádory exokrinného pankreasu sú veľmi zriedkavé a môžu mať epitelový alebo mezenchýmový pôvod. Patria k nim adenómy, cystadenómy, fibrómy, myxómy, hemangiómy, chondrómy a neurinómy. Malígne nádory sú podstatne častejšie ako benígne. Najčastejším malígnym nádorom podžalúdkovej žľazy je adenokarcinóm.

Karcinóm pankreasu  - Epidemiológia 

Najčastejšou formou rakoviny pankreasu je duktálny adenokarcinóm, ktorý má najnepriaznivejší pomer vzhľadom k diagnóze ochorenia a mortality, spomedzi všetkých nádorov pankreasu. Adenokarcinóm vývodných kanálikov pankreasu je zodpovedný za viac ako 90% všetkých exokrinných nádorov. Približne 65% týchto tumorov je lokalizovaných v hlave pankreasu, 15% v tele a 10% v chvoste, pričom zvyšných 10% je multifokálnych. Ďalšie rôzne morfologické variácie zahŕňajúce karcinóm acinárnych buniek majú všetky podobnú alebo ešte horšiu prognózu ako duktálny adenokarcinóm.

Duktálny adenokarcinóm

Duktálny adenokarcinóm je veľmi agresívny nádor s vysokou incidenciou perineurálneho, vaskulárneho a lymfatického poškodenia so zlou prognózou pri všetkých spomenutých. Rýchlo rozvíjajúce sa metastázy lymfatických uzlín sú bežné už aj v tumoroch o priemere menšom ako 2 cm. Viac ako dve tretiny tumorov sú v čase operácie početne nodálne metastázované. Nodálne-pozitívne tumory majú veľmi slabú prognózu, napriek predchádzajúcej resekcii pankreasu. Prežívanie pacientov s taktouto diagnózou je zriedkavo viac ako 5 rokov, pričom vačšina pacientov umiera už v prvom roku. 

Zodpovedným za to je najmä rezistencia nádoru na chemoterapiu a rádioterapiu, schopnosť nádorových buniek rýchlo metastázovať, nedostatok včasných symptómov spôsobujúce pokročilé rozvinutie nádora v čase diagnózy. 

V skorých štádiách ochorenia vznikajú aj ďalšie metastázy mimo lymfatického systému, najčastejšie lokalizovnaé v pečeni, pľúcach a peritoneálnej dutine. Najvačšia šanca na vyliečenie existuje vtedy, keď je nádor lokalizovaný len v pankrease. Toto štádium choroby je však zachytené u menej ako 20% prípadov. U nádorov menších ako 2 cm bez metastáz do lymfatických uzlín a bez prerastania cez púzdro pankreasu predstavuje prežitie 5 rokov u 20 % pacientov.