Vplyv fajčenia na zdravie a na rozvoj rakoviny

Tabakizmus je choroba - závislosť na tabaku. Najčastejšie začína ako psychosociálna závislosť, u väčšiny fajčiarov, často už v mladom veku sa ale mení v drogovú závislosť. História fajčenie tabaku siaha až do začiatku 16. storočia, kedy ho do Európy uviedli španielski moreplavci.

Najskôr sa myslelo, že rastlina má zázračnú liečivú silu, ale prvé pochybnosti o lekárskom význame sa začali objavovať už na konci 16. storočia. V našej populácii fajčí asi 55% mužov a 30% žien, zvyšuje sa podiel pasívnych fajčiarov a fajčiari strácajú v priemere asi 15 rokov života.

Cigaretový dym obsahuje asi 5 000 chemických a 60 karcinogénnych látok. Mnoho týchto látok zvýši svoju karcinogénnu schopnosť po premene v organizme. Tieto látky sú potom vydychované do okolia v podobe cigaretového dymu. Preto fajčiar ohrozuje aj ostatných ľudí vo svojom okolí. Vo vyspelých krajinách sa dbá na ochranu nefajčiarov pred ich nedobrovoľným dýchaním toxického, karcinogénneho a páchnuceho ovzdušia, ktoré kontaminujú fajčiari.

Zloženie tabakového dymu 

Tabakový dym má fázu plynnú a pevnú s časticami, ktoré sú menšie ako 0,1 mm. Plynná fáza obsahuje látky v plynnom skupenstve, patrí sem aj nikotín, ktorý sa rovná 1-2% hlavného prúdu dymu. Pri nedokonalom spaľovaní tabaku, celulózy a rôznych proteínov vznikajú látky, ktoré majú spolu účinky stimulačné a sú toxické pre celý rad orgánových sústav.

Podľa obsahu nikotínu a dechtu sa môžeme niekedy stretnúť s označením cigariet ako normálne, ľahké, light. Podľa štúdií, ktoré porovnávali koncentrácie látok v moči, však neboli preukázané rozdiely v hladinách týchto markerov. Preto nemôžeme tabakové produkty označovať ako "menej škodlivé" a "viac škodlivé".

Pasívne fajčenie

Pasívnym fajčením označujeme stav, keď sa nefajčiari vystavujú tabakovému dymu. Jeho negatívny vplyv na ľudské zdravie je ďaleko väčší, než sa doteraz predpokladalo. Pri niekoľkohodinovej expozícii dymovým splodinám sa približuje organizmus nefajčiara organizmu fajčiara. Obsah karcinogénnych zlúčenín v miestnosti, kde sa fajčí, je značný. S tým je spojená celá rada vážnych zdravotných problémov.

Radíme medzi ne najmä diskomfort z obťažujúceho zápachu, dráždenie slizníc dýchacieho traktu, negatívny vplyv na imunitný systém, podiel na vzniku CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc), rizikové faktory vzniku cievnych mozgových príhod, podiel na karcinóme pľúc a samovoľných potratov u nefajčiarok.

Onkologický pacient a fajčenie

To, že fajčenie je jednou z hlavných príčin onkologických ochorení, je známy fakt. Menej známe je však to, že má vplyv na priebeh, účinnosť aj kvalitu života pacientov. Súčasťou kvalitnej onkologickej starostlivosti by malo byť nefajčiarske prostredie, nulové vystavovanie sa tabakovému dymu, odporúčanie prestať fajčiť a ponuka liečby závislosti na tabakových výrobkoch.

Často sa stretávame s prístupom, kedy pacienti liečení na onkologickú diagnózu fajčia a zároveň im nebolo odporúčané, aby s fajčením prestali. Možno niekto môže zaujať pozíciu, „že teraz už nemá zmysel prestať“. Tento prístup však nie je správny, pretože fajčenie ovplyvňuje dĺžku života, účinnosť liečby, či už sa jedná o chirurgický alebo onkologický (chemoterapia, rádioterapia) postup.

Je paradoxom, že personál na onkologických klinikách často fajčí.

Účinky fajčenia pri liečbe rakoviny

Chirurgia - fajčenie zvyšuje výskyt zápalov, spomaľuje hojenie rán, zvyšuje výskyt vedľajších účinkov anestézie.

Rádioterapia - fajčenie významne zvyšuje riziko vzniku nežiadúcich účinkov, napríklad zápaly sliznice ústnej dutiny, strata chuti do jedla, xerostómia (zníženie množstva slín v ústach), únava, zhoršenie kvality hlasu a v neposlednom rade znižuje účinnosť samotnej rádioterapie.

Chemoterapia - účinnosť je znižovaná fajčením, vyskytujú sa nežiadúce účinky ako dýchacie a kardiovaskulárne ťažkosti, strata hmotnosti, kachexia.

Sekundárny onkologický nález - fajčenie zvyšuje pravdepodobnosť, že primárny nádor začne metastázovať alebo sa objaví nádorová duplicita.

Psychická rovnováha - u fajčiarov sa častejšie vyskytuje depresia, znížené sebavedomie, sebevraždy, menšia spokojnosť s životom a so sebou samým.

Doba prežitia - využívajú sa nové postupy, ktoré významne zvyšujú účinok liečby. Rozdiel medzi dobou prežitia u fajčiarov a nefajčiarov býva mnohonásobne väčší, než medzi jednotlivými spôsobmi liečby. Kým sa liečebné postupy menia, fajčenie u onkologických pacientov býva ignorované.

Význam zanechania fajčenia u onkologicky chorých

Fajčenie má priamy vplyv na vznik a progresiu nádorov, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s cigaretovým dymom. Tiež však bývajú postihnuté vzdialené orgány, najčastejšie močový mechúr a obličky. Nikotín podporuje cievne zásobenie nádoru a tým podporuje jeho rýchlejšie rozrastanie.

Fajčiari mávajú chronické zápaly dýchacích ciest a zvýšené riziko srdcovej ischémia, COT predstavuje komplikáciu a riziko v rámci anestézie u chirurgického výkonu. Nedostatok kyslíka v tkanivách má vplyv na pomalšie a komplikovanejšie hojenie rán. Kombinácia chemoterapie a fajčenia môže modifikovať účinnosť liečby.

Je samozrejmé, že zistenie onkologického ochorenia predstavuje nadmerný stres. Dlhoročný fajčiar trpiaci závislosťou na nikotíne si cigaretu zapaľuje automaticky v typických situáciách, medzi ktoré môžeme zaradiť aj túto. Preto je dôležité, aby fajčiari boli informovaní o škodlivosti fajčenia počas liečby a aby im bola poskytnutá pomoc v rámci konzultácie s odborníkmi na odvykanie od fajčenia a aby sa im dostalo liekov, ktoré zmiernia ich strach, úzkosť a paniku. Súčasťou tejto terapie môžu byť aj nikotínové prípravky.