MENU

Psychické zmeny u žien s rakovinou prsníka

medicc
Slovo rakovina ľudia neradi používajú, pretože vedia, že slová majú moc. Fyzické útrapy, hoci nepríjemné a bolestivé skôr alebo neskôr zmiznú. Ale hrôza, ktorú dokáže v človeku vyvolať slovo, len tak neprestane. Také slová môžu jedinca zlomiť predovšetkým duševne.

Rakovina prsníka nezasiahne len fyzickú oblasť človeka. S vyslovením tejto diagnózy nastáva obdobie, ktoré je veľmi náročné na udržanie psychickej rovnováhy. Je to hraničná životná situácia, ktorá hlboko zasahuje v mnohých oblastiach do života ženy.

Nová, neznáma a hlavne náročná situácia ju núti k prijatiu neplánovaných zmien a strát. Prirodzenou reakciou je predovšetkým zármutok, strach, šok, zloba spolu s ľútosťou, ale aj radosť, že sa rakovina rozpoznala a začala byť liečená.

 

Vzťah lekára a pacientky, budovanie vzájomnej dôvery

Mnoho žien s postupujúcou liečbou pociťuje únavu, bezradnosť a často aj stratu nádeje. Stanovením diagnózy dochádza k prežívaniu najväčšieho obdobie neistoty a strachu z neznámeho. Pokiaľ je ale diagnóza prijatá a správne pochopená, nemusí ísť o najhoršiu situáciu, ale aktuálna situácia môže v sebe niesť aj prvok zmeny.

Pochopenie priebehu onkologického ochorenia závisí predovšetkým od osobných dispozícií jedinca. Oznámenie diagnózy prináleží len lekárovi.

V dnešnej dobe je kladený dôraz na pravdivé, ale šetrné oznámenie diagnózy. Takýto postup vedie k posilneniu vzájomného vzťahu medzi lekárom a pacientom.

Lekár jedná s chorým pacientom ako s partnerom a dáva priestor otvorenej komunikácii. K úspešnému prekonávaniu a vyrovnaniu sa s rakovinou počas liečby sa musí minimalizovať najmä pacientov strach, hnev a depresie. Lekár nemusí chorého viesť za ruku, ale mal by rozpoznať momenty, kedy je emocionálna podpora rovnako dôležitá ako zdravotná starostlivosť.

Zväčšovanie nádeje tiež posilňuje pacientovu dôveru v starostlivosti a podporu, ktorú bude dostávať. Falošná uistenie, nepravdivé informácie alebo tzv. "milosrdná lož" túto dôveru narúša. Nedáva človeku možnosť prijať situáciu so všetkými dôsledkami a predovšetkým pripraviť sa na ďalšie fázy ochorenia.

 

Čo robiť po oznámení diagnózy ?

Žena by v provom rade nemala zostávať so svojím ochorením sama. Mala by o tom povedať svojím najbližším, povedať im o svojich pocitoch a neskrývať ich. Taktiež sa netreba báť prijať ponúkanú pomoc od rodiny a priateľov a tým tak vzájomne uniesť veľkú emočnú záťaž na oboch stranách.

Ak má žena deti, mala by ich informovať adekvátne k ich veku a emočnej zrelosti. Keď sa vzájomne chorý, rodina a priatelia podelia o diagnózu, vytvorí sa tak základ porozumenia a dôvery

Reakcie na závažné ochorenia môžu byť rôzne. Emócie, ktoré ženy prežívajú, sú súčasťou procesu vyrovnania sa so skutočnosťou zhubné choroby. Touto problematikou sa zaoberala Američanka Elizabeth Kuber-Rossová, ktorá v roku 1969 vydala knihu s názvom On Death and Dying (Hovory s umierajúcimi). V knihe sú uvedené štádia psychického procesu, ktorým človek reaguje na príchod a rozvoj nádorového ochorenia vedúceho až k smrti.

 

Štádia pri oznámení rakoviny prsníka

Štádia šok, popretie, stiahnutie do izolácie, zloba a hnev, zjednávanie, depresia, akceptácia, dôstojný pokoj, rezignácia a zúfalstvo, opisuje mnoho ďalších autorov rovnako alebo podobne.

Prvou fázou, ktorá je reakciou na podozrenie, že je ochorenie zhubné, je zatváranie očí pred skutočnosťou a osamelosti, šok, popretie a stiahnutie do izolácie. Najčastejšie sú kladené otázky: "Ja?", "To nie je možné!", "Tomu neverím.". Ide o obranu psychiky. Toto štádium nastáva zvyčajne ihneď po zistení choroby a trvá len krátku dobu. Je charakterizované predovšetkým strachom z bolesti a zo smrti. Žena môže mať tiež pocit otupenosti a obmedzené vnímanie informácií. Touto prvotné fázou prechádzajú takmer všetci chorí. Získavajú čas na vysporiadanie sa s chorobou a vyrovnanie s novou situáciou.

Druhou fázou je zloba, hnev. Reakcie chorého bývajú rôzne. Najčastejšou otázkou býva: "Prečo práve ja?". Toto obdobie je veľmi náročné pre rodinu i priateľov. Ženu ovládajú pocity krivdy, nespravodlivosti a hnevu. Reaguje podráždene, nikto jej poriadne nevyhovie, vybíja si zlosť na ostatných, kamkoľvek pozrie, nachádza dôvod ku zlosti. Ak je chorej venovaná náležitá pozornosť a predovšetkým čas, začne sa čoskoro upokojovať.

Tretím štádiom je vyjednávanie, čiže zjednávanie. Je to krátka fáza, ale pre chorú veľmi dôležitá. Najčastejšími výroky sú: "Hlavne aby som sa dožila ....", "Kiež by som sa dočkala ...". Pacienti odmenou za predĺženie života odsúhlasia, činia veľké sľuby, konajú dobra. V takejto situácii je vhodná spolupráca psychológov.

Vo štvrtej fáze, fáze depresie, sa prelínajú dva druhy. Neschopnosť plniť svoju spoločenskú životnú úlohu (rolu matky, živiteľky, rolu ženy ako takej) a depresia z očakávaní konca života. V týchto ťažkých chvíľach je dôležitá prítomnosť najbližších a ich trpezlivé načúvanie. Človek žije z nádeje a pravá nádeje sa deje v trpezlivosti.

Posledným, piatym štádiom je súhlas. Oznámenie pravdy môže v niektorých prípadoch oslobodzovať, pravda však môže tiež zraňovať. Žena svoje ochorenie berie ako realitu. Aj napriek závažnosti choroby je zmierená sama so sebou, so životom i s možnosťou smrti. Súčasťou procesu vyrovnania môžu byť aj ďalšie pocity, ako je depresia, izolácia, zmätok a zmeny nálad.

Rovnako ako liečba rakoviny si vyžaduje veľa času, je veľa času tiež potreba k tomu, aby sa žena dokázala so svojimi pocitmi vyrovnať. Oznámenie diagnózy je veľmi vážnou záležitosťou.

U žien s rakovinou prsníka sa k faktu, že ide o onkologické ochorenie, pridáva aj ďalší dôležitý aspekt, ktorým je postihnutie samotnej identity ženy v ženstva, prostredníctvom chirurgické operácie. Nech ide už o odstránenie celého prsníka alebo len jeho časti, môže tento zmena pôsobiť veľmi traumaticky. Prsia sú pre ženu veľmi dôležité a akákoľvek zmena môže mať veľmi silný vplyv na jej sebavedomie.

 

Čas na akceptovanie zmeny

Mnoho žien preto potrebuje čas, aby sa s takouto stratou vyrovnali. Zvyčajne nachádzajú rôzne spôsoby, ako sa so zmenou svojho tela vyrovnať. Niektoré sú radšej sami, keď sa majú prvýkrát pozrieť na výsledky operácie, iné potrebujú podporu a prítomnosť partnera. Tak aj tak sú prvé mesiace veľmi traumatizujúce a mnoho žien prežíva rozporuplné pocity.

Niektoré ženy si pripadajú zraniteľné, potrebujú čas, aby sa upokojili a získali dostatok odvahy byť s niekým iným, aj keď je to ich milovaný partner alebo blízka kamarátka. Iné zasa potrebujú získať telesnú podporu a dotyk ihneď, čo pomáha prekonávať strach. Psychická podpora je na tomto mieste neoceniteľná. Slová útechy, ktorá sprvu pripadajúca ako fráza, sú však skutočne pravdivé a časom pomôžu opäť k nadobudnutiu sebadôvery.

Páči sa?
Pridať komentár

Potrebujeme aj Vašu pomoc!

Ako aj Vy môžete pomocť ľuďom okolo seba?

Prispejte svojim článkom

Náš potrál je otvorený pre všetkých, ktorí sa chcú podeliť o svoje skúsenosti a životné príbehy.

Možno práve Vaša skúsenosť zlepší životy iných ľudí. Pridajte sa k nám.

Hľadáme odborné kapacity

Ak ste odborníkom na tému rakovina, vieme Vám poskytnúť priestor na našom portály.

Sme otvorený rôznym druhom spolupráce. Prosíme, kontaktujte nás.

Partneri

 

medicc logo

Upozornenie: V texte sa môžu vyskytovať chyby. Akékoľvek rozhodnutia týkajúce sa Vášho zdravia o ktorých ste sa dočítali na tejto stránke, konzultujte najprv so svojím lekárom.